Vestfálsky jazvečík

Vestfálsky jazvečík

FCI:

Patrí do skupiny VI - Poľovné psy, farebné psy a príbuzné plemená, sekcia 1 - Poľovné psy.

Charakteristika:

Je to verný, priateľský, vyrovnaný, sebavedomý, niekedy trochu vážny, ale inak živý, veselý a veľmi pozorný pes, doma vždy veľmi láskavý. Veľmi dobre vychádza s deťmi a je voči nim mimoriadne tolerantný. Len im treba vysvetliť, že nie je živá hračka, s ktorou si môžu robiť, čo sa im zachce a čo ich napadne. Musia ho rešpektovať. Aj k cudzím ľuďom je priateľský, ale je to aj spoľahlivý strážny pes, z ich správania vycíti prípadné nekalé úmysly a stopercentne spoľahlivé čuchové informácie. V prípade podozrenia sa jeho správanie mení, stáva sa veľmi ostražitým.

Vzdelanie:

Ako každý ohař je primerane sebavedomý a samostatný, pretože pri práci sa musí vždy spoliehať sám na seba. Preto od neho nikto nemôže očakávať ani vyžadovať absolútnu poslušnosť. Je zvyknutý konať podľa vlastného uváženia. Nemožno mu to vyčítať a je kontraproduktívne snažiť sa ho zlomiť. Sám sa zatvrdí. Vždy si zachováva určitý stupeň nezávislosti.

Napriek tomu svojho majiteľa úprimne a vrúcne miluje a najradšej je v jeho blízkosti. Preto je smutné, ak musí celý život alebo väčšinu života stráviť vo vonkajšom koterci, z ktorého sa dostane von len raz za čas. Svojmu majiteľovi je absolútne oddaný, ak s ním má dobrý vzťah, ktorého podmienkou je čo najčastejší, najlepšie stály kontakt, ale nikdy sa nechová otrocky pochlebovačne.

Telesná stavba:

V hlavných znakoch telesnej stavby sa podobá svojmu najbližšiemu príbuznému, nemeckému oharovi. Je všeobecne kompaktný, robustný, pretiahnutého obdĺžnikového rámca tela. Výška je 30 - 38 cm.

Hlava by mala byť ušľachtilá, stredne veľká, pri pohľade spredu úzka a pretiahnutá. Lebka by mala byť len o niečo širšia ako ňufák. Čelný sklon (stop) je veľmi výrazný. Nosová časť sa mierne zvažuje smerom k nosu a vytvára mierny klabonos. Nos má v strede svetlý zvislý pruh a krídla sú viac alebo menej tmavo pigmentované.

Pery by mali byť mierne previsnuté, kútiky úst nevýrazné. Chrup je silný a pravidelný. Skus môže byť nožnicový alebo kliešťový. Pri nožnicovom type horné rezáky tesne prekrývajú dolné rezáky tak, že sa ich zadné plochy dotýkajú ich predných plôch. Pri kliešťovom skuse sú horné rezáky na čeľusti položené tak, že ich okraje ležia na okrajoch dolných rezákov. Kly sú mimoriadne robustné. Líca by mali tvoriť plynulý prechod medzi mozgom a rypákom a nemali by byť príliš vybočené do jednej strany.

Oči sú tmavé, svetlé, s priateľským výrazom. Uši musia byť zavesené, stredne dlhé a široké. Musia byť ploché voči lícam a na koncoch zaoblené.

Krk musí byť primerane dlhý, pomerne silný v pomere k hlave. Postupne sa zužuje smerom k zátylku. Koža môže byť voľná, ale na krku môže tvoriť len malú chlopňu. Chrbát by mal byť mierne klenutý, stredne dlhý, za kohútikom mierne klesajúci. Bedrá musia byť široké a silné. Zadok je zošikmený. Správne nasadený chvost sa nesie v pomalom pohybe na úrovni hornej línie tela, so šabľovitým ohybom alebo previsom nahor a miernym zahnutím na konci smerom nahor.

Hrudník by mal byť relatívne užší ako u jazvečíka a dlhý. Nesmie siahať príliš blízko k zemi. Spodná línia tela sa pri pohľade zboku dvíha smerom k panve. Zadné končatiny sú silné, suché, pevne osrstené a šľachovité. Pri pohľade spredu nesmú byť pokrčené, ale rovné, s labkami smerujúcimi rovno dopredu. Lakte sú blízko hrudníka.

Pri pohľade zboku sú hánky strmšie (tupšie) zaúhlené ako u iných plemien. V pomere k zadným končatinám sú oveľa silnejšie ako napr. u jazvečíka. Stehná sa vyznačujú silne vystupujúcim svalstvom a pri pohľade zboku a zozadu sú takmer rovné. Tlapy by mali byť veľké, prsty pevne zovreté a krátke.

Srsť je veľmi hustá a hrubá na celom tele vrátane spodnej časti tela. Na hlave, ušných lalôčikoch a distálnych častiach končatín je krátka, na chrbte, krku a pod chvostom dlhšia.

Sfarbenie by malo byť žlté až červené s čiernym "sedlom" alebo "srsťou" a bielymi znakmi typickými pre poľovné psy na čele ("lysina"), ňufáku, krku ("golier"), prednej časti hrudníka, končatinách a špičke chvosta. Dvojfarebnosť (žlto-biela alebo červeno-biela) a čierne sfarbenie na hlave sú nežiaduce, ale nie sú na závadu. Čokoládovo hnedá farba sa považuje za vadu.

Máte otázku?

Náš odborník na výživu je vám k dispozícii.
Vstúpte do poradenskej miestnosti