Tirolský ohař

FCI:

patrí do skupiny VI - Chrty, farby a príbuzné plemená, sekcia - Chrty.

Charakteristika:

Je to ideálny poľovný pes do lesných a horských oblastí. Používa sa individuálne na lov zajacov a líšok a na dohľadávanie všetkej poranenej zveri - ako farbiar na vytvorenie tzv. farbiarskej (označenej krvou poraneného zvieraťa) stopy.

Tento vášnivý poľovník vyrovnanej povahy s jemným čuchom pracuje s mimoriadnym nasadením, sústredene a úplne samostatne. Má jemný hlas, je bystrý a jeho orientačný zmysel je vynikajúci. Poľovníci oceňujú jeho usilovnosť, vytrvalosť, živosť, temperament a ostrosť voči tzv. škodnej zveri.

Vzdelanie:

Vyžaduje si láskavú, ale dôslednú výchovu, láskavý, ale dôsledný výcvik a včasnú socializáciu, aby si okrem iného zvykol napr. na susedské mačky a drobné zvieratá a nevnímal ich len ako korisť, ktorú treba naháňať.

Stavba tela:

Je to stredne veľký pes s dostatočne silnou kostrou, robustný, svalnatý a šľachovitý, s harmonickými a plynulými obrysmi, oplývajúci zdravím. Telo je obdĺžnikového tvaru, dĺžka trupu je o niečo väčšia ako výška kohútika. U samcov je to 44 - 50 cm a u samíc 42 - 48 cm.

Hlava je široká, suchá, na vrchole mierne klenutá. Chrup by mal byť silný, žiaduci je kompletný chrup so 42 zubami, ale toleruje sa absencia najviac dvoch 1. alebo 2. premolárov (P1 alebo P2) a prípadná absencia 3. molárov (M3) sa neberie do úvahy. Vyžaduje sa nožnicový skus.

Oči by nemali byť príliš hlboko posadené, mali by byť veľké, okrúhle, tmavohnedé. Očné viečka sú blízko očných buliev. Okraje tretích viečok sú pigmentované.

Uši by mali byť vysoko nasadené, zavesené, široké, na koncoch zaoblené. Pri nenásilnom natiahnutí dopredu by mali siahať po čeľustné kly.
Krk nie je ani príliš vysoko, ani príliš nízko v ramenách, suchý, s primeraným oblúkom v krku a hrdlom bez laloku.

Chvost musí byť vysoko nasadený a dlhý, aby jeho špička siahala aspoň po hánky. V afekte sa nesie vysoko a môže mať tvar šable. Hustá, huňatá srsť je žiaduca.

Hrudník by mal byť veľmi hlboký a stredne široký, s primerane výrazným predhrudím. Hrudník by mal byť rovný, lopatky šikmé a správne osvalené. Zadné končatiny musia byť dobre zauhlený, stehná široké a veľmi svalnaté.

Srsť je stredne dlhá, hustá, podsada je skôr hrubá ako úplne jemná. Brucho musí byť osrstené, dlhšia srsť na zadnej strane stehien tvorí výrazné "nohavice".

Sfarbenie môže byť červené alebo čierne s pálením. Obe farby môžu mať biele znaky na krku (obojok), na prednej strane hrude a pod ňou na hrudi, na labkách a inde na nohách. Absencia bieleho označenia sa nepovažuje za vadu.

Medzi vady patrí kostnatý vzhľad, príliš dlhé alebo príliš krátke končatiny, hrubý (príliš široký) mozoček, uvoľnené pysky, sklovité (belavé) oči, príliš krátke, veľmi dlhé alebo vývrtkovité uši, veľmi dlhý alebo mäkký chrbát, plachosť.

Medzi vylučujúce chyby patrí hnedý nos, predkus alebo podkus dolnej čeľuste, absencia viac ako dvoch 1. a/alebo 2. premolárov, silne strakatá alebo pečeňovo hnedá farba srsti.