Taliansky krátkosrstý ohař
FCI:
patrí do skupiny VI - Poľovné psy, farebné psy a príbuzné plemená, sekcia - Poľovné psy.
Charakteristika:
Je poslušný, pokojný, rozvážny a vždy sa správa ušľachtilo, čo sú vlastnosti, ktoré mu právom prinášajú povesť milého, jemného, primerane temperamentného spoločenského psa. Jeho priateľský, jemný, ale hrdý pohľad je zároveň trochu melancholický. Niekedy sa mu vyčíta určitá svojhlavosť, ale to je skôr zdanie vyplývajúce z nepochopenia.
Potrebuje žiť s ľuďmi. Veľmi dobre vychádza s inými psami a deťmi, ak sa mu v rannej mladosti dostalo správnej socializácie.
Výchova:
Je inteligentný, ale aj citlivý. Preto sa jeho výchova a výcvik musia vykonávať pokojne, jemne, láskavo, hoci absolútne dôsledne. Neznáša tvrdé zaobchádzanie, kto by s ním chcel takto zaobchádzať (napr. ak by mal pocit, že musí zlomiť jeho zjavnú tvrdohlavosť), určite zničí jeho povahu, urobí z neho zlomeného, smutného a nešťastného psa, v poľovníckej praxi takmer nepoužiteľného, pretože bude síce pracovať, ale so strachom pred svojím majiteľom.
Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, vyžaduje si veľa pohybu, ale aj určité duševné zamestnanie.
Telesná stavba:
Je to pes strednej veľkosti, s hranatým telesným rámcom. Koh. výška sa rovná dĺžke trupu meranej od predného okraja ramenného kĺbu po sedací hrbol na panve. Stavba tela by mala byť suchá, harmonická. Veľkosť jednotlivých častí tela musí zodpovedať celkovej veľkosti.
Koh. výška je 52-58 cm pre psy, 48-56 cm pre suky s toleranciou +/- 2 cm (len pre inak výborné psy). Telesná hmotnosť pre obe pohlavia je v rozmedzí 18 - 28 kg.
Mozoček má pri pohľade zhora takmer oválny tvar a pri pohľade zboku je mierne klenutý. Nos má tvar blízky šesťuholníku, je dostatočne veľký, s pohyblivými nosovými krídlami a primerane otvorenými nozdrami umiestnenými zboku. Musí byť vždy čierny.
Rezáky musia byť postavené kolmo na čeľuste. Vyžaduje sa nožnicový skus, ale prípustný je aj štipľavý skus. Chrup musí byť kompletný, zuby musia byť biele, pravidelne rozmiestnené a normálnej veľkosti.
Oči sú mandľového tvaru, veľké, svetlé, tmavo okrovej farby, umiestnené ďalej od seba v očných jamkách. Ich pohľad je mierny. Okraje očných viečok sú vždy čierne.
Ušné jamky by mali byť na úrovni zygomatických oblúkov alebo trochu nižšie. Majú byť zavesené, zahnuté dopredu, ale nie zložené ani vývrtkovité, a majú byť ploché po celej dĺžke. Majú trojuholníkový tvar, sú veľmi široké, na koncoch úzko zašpicatené a nikdy nesmú byť široko zaoblené.
Chvost je vysoko nasadený, na úrovni chrbtovej línie. Pri koreni a po celej dĺžke musí byť tenký, podobný grissinu (tenkej soľnej tyčinke), s výnimkou špičky, ktorá je ešte tenšia. Je taký dlhý, že siaha takmer po členky alebo tesne k nim. Po celej dĺžke je pokrytá krátkymi vlasmi. V pokoji sa nesie smerom nadol, pri pohybe sa dvíha nad hornú líniu tela.
Hrudné končatiny pri pohľade zboku sledujú vertikálnu líniu prebiehajúcu od ramenného kĺbu, ktorý sa dotýka zeme v hornej časti labky. Panvové končatiny pri pohľade zboku sledujú vertikálnu líniu, ktorá klesá od sedacieho hrbu na panve k zemi a dotýka sa jej tesne pred labou alebo v mieste, kde sa špičky prstov dotýkajú zeme. Pri pohľade zozadu musí zvislica klesajúca od sedacieho hrbolčeka panvy rozdeľovať hornú časť hrudníka, predkolenie a labku na dve rovnaké polovice. Dĺžka končatín sa musí rovnať 93 % výšky kohútika.
Srsť je krátka, tvrdá (podobná koňskej), hustá, dokonale priliehavá a rovnomerne hladká po celom tele. Na trupe, papuli a končatinách sa môžu vyskytovať jednotlivé, menej tvrdé pesíky, ktoré sa nepovažujú za vadu.
Farba srsti môže byť jednotná, červená rôznych odtieňov od tmavej s čiernym tieňovaním až po svetlú plavu alebo čierna s pálením.
Medzi vylučujúce vady patrí agresivita alebo plachosť, horná línia mozočku zbiehajúca sa v pomyselnom predĺžení s líniou nosovej dierky pri pohľade zboku, prevládajúca depigmentácia nosa, výrazná (depigmentovaná) nosová dierka, podhryz dolnej čeľuste, sklovité (belavé) oči, úplne alebo väčšinou depigmentované okraje očných viečok.