Sibírsky husky
FCI:
Sibírsky husky patrí do skupiny V - špice a primitívne plemená, sekcia 1 - severské ťažné psy. Uznané v roku 1930.
Charakteristika:
Sibírsky husky je priateľský, láskavý, pozorný, čestný a dobromyseľný. Je plný energie a mimoriadne podnikavý. Jeho lovecký inštinkt je veľmi silný. Má dobrý vzťah k svojmu majiteľovi a členom rodiny, ale vždy zostáva do istej miery nezávislý. U niektorých dospelých jedincov sa dá očakávať určitá miera odstupu a dôstojnosti.
Vzdelanie:
Ako typický sánkarský pes sa nedá rutinne vycvičiť. Majiteľ musí postupovať láskavo, ale dôsledne, vyzbrojiť sa pokojom, trpezlivosťou a vytrvalosťou a nezabudnúť na pozitívnu stimuláciu. Ťažko možno očakávať, že to bude slepo poslušný pes, nie je to z dôvodu nedostatku inteligencie, naopak, poslúchne len vtedy, keď to uzná za vhodné.
Rozhodne nie je ostražitým strážnym psom a k cudzím ľuďom sa nesprával príliš podozrievavo. Voči iným psom nie je agresívny. Má však určité problémy s domácimi zvieratami kvôli svojej loveckej povahe. Voči deťom je tolerantný. Keďže je to typický svorkový pes, neodporúča sa držať ho osamote, lepšie sa cíti v spoločnosti iných jedincov.
Jeho povaha a chuť do práce, pre ktorú je doslova "stvorený", z neho robia príjemného spoločníka a nadšeného sánkara. Hodí sa najmä k osobám so športovou povahou. Je veľmi náročný na pohyb a neuspokojí sa s krátkymi prechádzkami. Ak nemá dostatok pohybu a zostane sám v byte, môže sa pustiť do ničenia zariadenia. Jeho najväčším potešením je ťahanie saní (skijöring) alebo špeciálneho vozíka (scootering).
Keď idete von, je lepšie mať ho vždy na vodítku. Na voľno ho môžete pustiť len v oplotenom areáli. Uprednostňuje pobyt vonku po celý rok, vôbec mu nevadí zima, rád vyje. Pre športových psov je nevyhnutnosťou energeticky výdatné, kvalitné krmivo s vyhovujúcim množstvom a zložením.
Stavba tela:
Je to stredne veľký pes s kompaktnou stavbou tela, vyváženými proporciami, primerane silnou kostrou, s hustou srsťou, vztýčenými ušami a bohato osrsteným chvostom, rýchly, s voľným a elegantným pohybom. Nikdy nesmie byť taký ťažký, aby pripomínal psy používané na nosenie bremien, ale ani taký ľahký, aby pripomínal chrty. Psy sú mohutnejšie, ale nie ťažké, suky bývajú jemnejšie, ale nesmú byť slabé. Kohútik má výšku 53,5 - 60 cm u samcov a 50,5 - 56 cm u samíc. Telesná hmotnosť sa pohybuje od 20,5 do 28 kg u samcov a od 15,5 do 23 kg u samíc.
Mozoček je primerane veľký, v hornej časti mierne klenutý, pri pohľade zhora sa zužuje smerom k očiam. Čelný svah je zreteľne sklonený, papuľa by mala byť stredne dlhá a primerane široká, smerom k nosu sa postupne zužuje. Hrebeň nosa by mal byť rovný od základne k nosu, nos môže byť čierny u sivých, pálených a čiernych jedincov, pečeňovo hnedý u hnedo (medene) sfarbených jedincov a telový (ružový) u rovnomerne bielych jedincov. Sfarbenie so zvislým svetlým pruhom uprostred, ktoré sa vyskytuje najmä v zime, je prijateľné.
Pysky sú blízko čeľustí a zubov a majú hlboko pigmentované okraje. Žiaduci je nožnicový skus.
Oči sú mandľového tvaru, trochu šikmé, primerane ďaleko od seba v očných jamkách. Dúhovky môžu byť hnedé alebo modré a každé oko môže byť inej farby alebo viacfarebné. Výraz očí by mal byť odvážny, ale priateľský, plný záujmu o okolie a môže byť aj zlomyseľný.
Uši sú blízko pri sebe, vysoko nasadené, stredne veľké, trojuholníkového tvaru, pevne vztýčené, husto osrstené, vzadu mierne klenuté, s mierne zaoblenými koncami. Uši smerujú priamo nahor.
Krk je primerane dlhý, v zátylku klenutý, v postoji hrdo vzpriamený. Horná línia by mala byť rovná od kohútika po zadok, chrbát rovný a silný, stredne dlhý, bedrá pevné a sucho osvalené, užšie ako hrudník, po stranách mierne vtiahnuté. Zadok je zošikmený.
Chvost by mal byť nasadený mierne pod hornou líniou, v akcii sa zvyčajne nesie nad hornou líniou, s elegantným šabľovitým oblúkom. Netrčí do strán a nesmie byť plochý voči chrbtu a bedrám. V pokoji je zvyčajne zavesený. Mal by byť osrstený podobne ako líška.
Hrudník musí byť hlboký a priestranný, rebrá musia byť silnejšie klenuté v blízkosti chrbtice a smerom nadol plochejšie. Hrudné končatiny musia byť rovnobežné, rovné a silno kostnaté. Lopatky sú primerane sklonené, svaly spájajúce lopatky a ramenné kosti s hrudným košom musia byť pevné a silné, lakte sú blízko trupu, zápästia sú silné, ale pružné, prsty mierne sklonené. Labky by mali byť oválne, stredne veľké, kompaktné, dobre osrstené v strede srsti zhora aj zdola. Tlapky musia byť tuhé a primerane silné.
Zadné končatiny musia byť rovnobežné. Stehná by mali byť silné, silne osvalené, kolená by mali byť správne zaúhlené, hánky výrazné a nízko pri zemi. Podväzky musia byť odstránené. Typický pohyb je plynulý a zdanlivo ľahký, ľahký a rýchly.
Srsť sa skladá z krycej srsti a podsady. Krycia srsť je stredne dlhá a bohatá, ale nikdy nie taká dlhá, aby zakrývala obrysy tela. Spodná srsť musí byť mäkká a hustá a dostatočne dlhá. Mala by "podopierať" podsadu, ktorá je rovná a pomerne hladko priliehajúca, podsada zvyčajne chýba v čase línania.
Strihanie (skracovanie) hmatových chlpov na ňufáku, medziprstí a okolo labiek s cieľom dosiahnuť upravenejší vzhľad je možné, ale na ostatných častiach tela sa považuje za nežiaduce a prísne sa trestá. Všetky farby srsti od čiernej po čisto bielu sú prijateľné. Na hlave sa bežne vyskytujú rôzne farebné znaky a označenia, dokonca aj také, ktoré sa u iných plemien nevyskytujú.
Akákoľvek odchýlka od uvedených požiadaviek štandardu sa musí považovať za chybu a posudzovať presne podľa stupňa prejavu. Medzi vylučujúce chyby patrí agresivita alebo prílišná plachosť, psy s výškou v kohútiku nad 60 cm a suky s výškou nad 56 cm. Okrem uvedených chýb sú nežiaduce všetky zjavné chyby v stavbe tela, aj keď nie sú výslovne uvedené v štandarde.