Šarplaninský ovčiak
FCI:
Patrí do skupiny II - pinče a knírači, molossi, švajčiarske salašnícke psy a pastierske psy.
Charakteristika:
Je dobromyseľný, pokojný, pomerne ťažko dráždivý, ale primerane ostrý, v prípade potreby odvážny a statočný, ale nikdy nie bezdôvodne agresívny a oddaný svojmu majiteľovi. Pôsobí ako nepodplatiteľný strážca, nedôverčivý voči cudzím ľuďom. Zároveň dokáže byť príjemným a dobre vychovaným spoločníkom, hoci si stále zachováva svoju individualitu. Preto od neho nemožno vyžadovať ani očakávať absolútnu (otrockú) poslušnosť. Je to pochopiteľné, pretože ako pes, ktorý strážil stáda dobytka na pastve pred veľkými šelmami a zlodejmi, sa musel pri svojej činnosti vždy spoliehať predovšetkým na seba. Preto sa počas výcviku správa tak, akoby zvažoval význam povelu a vyhodnocoval, či je účinný, alebo nie.
Výcvik:
Nepatrí do rúk začiatočníkom a ľuďom neistým, bez prirodzenej autority, nedôsledným, pasívnym a nervóznym, a tým, ktorí by ho nedokázali zvládnuť s úplnou dôslednosťou. Musí vždy presne vedieť, na čom je, čo je dovolené a čo nie. Vrodená sebadôvera spojená s oprávneným sebavedomím môže viesť psa k tomu, že sa pokúsi zaujať vedúce postavenie v spoločnosti, čo by bolo pre majiteľa nepríjemné, ale z pohľadu psa celkom oprávnené, pretože "svorka" (za ktorú považuje spoločenstvo, v ktorom žije) so slabým vodcom nemá nádej na prežitie. Preto je potrebné postupovať pri jeho výchove so železnou, hoci láskavou dôslednosťou.
Voči cudzím psom býva trochu dominantný, a preto ho treba na prechádzkach dobre kontrolovať. Okrem výcviku si to vyžaduje skorú a čo najrozsiahlejšiu socializáciu. Správne vedený c. p. p. je vcelku priateľský k deťom, ale lepšie si bude rozumieť so staršími, správne poučenými a rozumnými deťmi, ktoré by si však nemali dovoliť príliš veľa známostí s ním. Má svoju dôstojnosť. Potrebuje veľa pohybu, najlepší je voľný výbeh v oplotenom areáli. Na prechádzkach je bezpečnejšie vodiť ho na vôdzke a mal by byť vždy asi pol kroku za svojím majiteľom, nikdy nie pred ním. Môže byť celoročne umiestnený vonku, ale bezpodmienečne potrebuje dostatok kontaktu s majiteľom a členmi rodiny.
Telesná stavba:
Je to robustný pes mierne väčšej než strednej veľkosti, kompaktnej stavby tela a bohatej srsti, pôsobiaci zavalitejšie, než v skutočnosti je. Výška je v priemere 62 cm u samcov a 58 cm u samíc, ale žiaduce sú aj väčšie jedince. Priemerná telesná hmotnosť dospelých psov v pracovnej kondícii sa pohybuje od 35 do 45 kg u samcov a od 30 do 40 kg u samíc.
Celková dĺžka hlavy je úmerná veľkosti trupu a dosahuje 25 cm, t. j. približne 40 % výšky kohorty. Pri pohľade zboku je horná línia mozočku mierne vypuklá a mierne sa zbieha v pomyselnom predĺžení s rovnou líniou chrbta nosa. Čelo by malo byť pri pohľade zhora a zboku suché, široké, mierne klenuté a zaoblené. Pozdĺžna čelná brázda je zreteľná, nadočnicové oblúky sú mierne klenuté. Týlový hrbol by mal byť slabý, čelný sklon (stop) povrchový.
Papuľa by mala byť široká a hlboká pri základni a smerom k nosu by sa mala jemne zužovať. Nosová časť by mala byť rovná a široká. Nos je široký, čierno pigmentovaný.
Pysky majú byť stredne hrubé a priliehať k čeľustiam a zubom. Horné mierne prekrývajú dolné. Kútiky úst musia byť zatvorené, nesmú klesať. Skus má byť nožnicový a chrup úplný.
Oči majú mandľový tvar a nesmú byť vypuklé ani zapadnuté. Uši sú nasadené na úrovni pomyselného spojenia špičky nosa a vonkajšieho kútika oka alebo o niečo nižšie. Mali by byť zavesené, priliehajúce k hlave, v tvare písmena V, stredne dlhé, aby ich špičky dosahovali vonkajšie kútiky očí na tej istej strane hlavy. Sú pokryté krátkou hustou srsťou.
Krk je mierne klenutý alebo rovný na zátylku. Pri pohľade zboku by mal byť hlboký (vysoký), pri pohľade zhora široký, svalnatý a stredne dlhý. Hustá srsť spôsobuje, že vyzerá kratší, ako je v skutočnosti. Musí byť pevne pripevnená k hlave a trupu. V porovnaní s hornou líniou sa nesie o niečo vyššie.
Horná línia musí byť rovná alebo mierne sklonená od kohútika k zadku. U psov z horských oblastí sa toleruje, aj keď nie je žiaduce, tzv. nadstavenie, teda zadok vyššie ako kohútik. Dĺžka tela musí byť o niečo väčšia ako výška kohútika. Kohútik je primerane výrazný a široký. Chrbát by mal byť rovný a široký, nikdy nie príliš dlhý. Bedrá by mali byť krátke, široké a svalnaté. Zadok je stredne dlhý, šikmý, svalnatý, široký a smerom dozadu sa zužuje.
Chvost by mal byť dlhý, siahajúci aspoň po hánky. Jeho horná línia by mala byť plynulým pokračovaním chrbta. Na spodnej strane je pokrytý hustou, dlhou srsťou, takže pôsobí huňato. Má byť nesený v šabľovitom oblúku, pri pohybe oblúkovito vyklenutý hore a v afekte nad hornou líniou tela.
Hruď musí byť hlboká, siahať až po lakte. Musí byť stredne dlhý, s mierne klenutými rebrami, široký a dobre osvalený. Brucho by malo byť pevné a svalnaté. Spodná línia tela sa mierne dvíha smerom dozadu. Boky sú pomerne krátke, ale dobre definované.
Hrudník by mal byť v postoji rovný a jeho dĺžka a sila by mala zodpovedať sile tela. Zadné končatiny musia byť pri pohľade zboku dostatočne zauhľované a pri pohľade zozadu rovné. Ich postoj musí byť o niečo širší ako postoj hrudných končatín. Najtypickejším typom pohybu je stredne dlhý a rýchly klus. Klus býva trochu ťažkopádnejší, ale vyznačuje sa veľkorysými a priestrannými skokmi.
Koža by mala byť stredne hrubá, pružná, dobre priliehajúca ku kostrovému svalstvu a podkožiu na celom tele, bez vrások. Všetky viditeľné sliznice by mali byť čierne alebo tmavo pigmentované. Srsť na hlave, ušných lalôčikoch a predných končatinách je krátka, na krku, trupe, zadných končatinách a chvoste dlhá, trochu hrubá a takmer rovná. Pod dlhou krycou srsťou musí byť kratšia, jemnejšia, veľmi hustá a bohatá podsada.
Sfarbenie by malo byť jednotné. Prípustné sú všetky farby, od belavej až po veľmi tmavú, takmer čiernu. Najžiadanejšie sú železne sivé a tmavosivé odtiene. U všetkých tmavých psov je srsť najbohatšia na temene hlavy, krku a trupe. Zospodu býva svetlejšia a postupne sa zosvetľuje smerom nadol po končatinách, takže na distálnych častiach je špinavosivá alebo žltkastá. Prechody z tmavších do svetlejších odtieňov nesmú byť náhle, aby nevznikol dojem viacfarebnosti.