Ovčiarsky pes Entlebuch
FCI:
Patrí do skupiny II - pinče a knírači, molossi, švajčiarske salašnícke psy a pastierske psy.
Charakteristika:
Je to živý, bystrý, múdry, priateľský, živý, temperamentný, sebavedomý, nebojácny, veselý, učenlivý, ostražitý nepodplatiteľný strážny pes. Každú neznámu osobu ohlási hlasným štekaním. Tam, kde by to mohlo byť nepríjemné, možno túto tendenciu od ranej mladosti výrazne potlačiť systematickým, miernym, ale dôsledným zakazovaním. Samozrejme, nejde len o zákaz; ak pes poslúchne, treba ho nielen náležite pochváliť, ale aj odmeniť, najlepšie pamlskom, ktorý má rád a ktorý nikdy nedostane inak ako pri tejto príležitosti. K ľuďom, ktorých dobre pozná, je priateľský a láskavý, ale k cudzím ľuďom je spočiatku mierne, ba až dosť podozrievavý.
Výchova:
Je vhodné, aby ho majiteľ najprv zoznámil s neznámymi osobami. Veľmi dobre sa znáša s deťmi, ako aj so psami a domácimi zvieratami, podmienkou je však dôkladná včasná socializácia. Je vhodný aj pre začínajúcich majiteľov, jeho výchova nespôsobuje žiadne zvláštne problémy, je však bezpodmienečne nutná dôslednosť ako pri všetkých ostatných plemenách. Je veľmi nenáročný a optimistický a jeho priateľské správanie vytvára v rodine dobrú náladu.
Nepatrí trvalo do vonkajšieho koterca, potrebuje byť so "svojou svorkou", rád spí aj v blízkosti ľudí. Bol by nešťastný zavretý v koterci. Je dobre cvičiteľný, pretože rád poteší toho, kto ho cvičí. Nesmie sa s ním však zaobchádzať žiadnymi drsnými výcvikovými metódami, s drilom. Viac urobí dobré slovo (pokarhanie) a láskavé povzbudenie, vždy vyslovené hlasom so správnou a určitou intonáciou. Nezaslúži si, aby sa jeho majiteľ, keď sa mu niečo nepodarí, hneval alebo ho dokonca trestal.
Ak sa má e.s.p. naučiť nejaké špeciálne cviky alebo ak trénuje napr. na súťaže agility alebo flyballu, pravidelný, ale krátky každodenný tréning prináša úspech. Psie športy mu veľmi vyhovujú, pretože je pohyblivý a obratný, a tréning uspokojí jeho nároky na pohyb. Potrebuje ho veľa, krátke prechádzky mu nestačia. Ak má spoľahlivé privolanie, možno ho pustiť z vôdzky. Nemá tendenciu vzďaľovať sa od svojho majiteľa, stopy zveri ho nezaujímajú. Je vhodný na vidiek, ale nie do koterca, nieto ešte do koterca na reťazi (!), ale aj do menších mestských bytov. Vďaka svojej veľkosti nie je zvlášť náročný na priestor.
Stavba tela:
Je to o niečo menší ako stredne veľký pes kompaktnej stavby tela, s mierne obdĺžnikovým telesným rámcom. Výška. Dĺžka tela je 8 : 10. Je pohyblivý a agilný. Výška je 44 - 50 cm u psov s toleranciou do 52 cm a 42 - 48 cm u sučiek s toleranciou do 50 cm.
Hlava zodpovedá veľkosťou celkovej veľkosti tela, je trochu klinovitá, suchá. Mozoček by mal byť na vrchu pomerne plochý, relatívne široký, najširší medzi kýpťami, smerom k papuli sa mierne zužuje. Pri pohľade zboku by jeho horná línia mala byť viac-menej rovnobežná s líniou chrbtovej časti nosa v pomyselnom predĺžení.
Nosová chrbtica by mala byť rovná. Nos musí byť čierny a pri pohľade z profilu musí mierne vyčnievať pred predný okraj pier. Tie nie sú príliš výrazné a tesne priliehajú k čeľustiam a zubom. Ich okraje sú čierno pigmentované. Čeľuste a zuby by mali byť silné. Vyžaduje sa pravidelný a úplný nožnicový skus, ale toleruje sa aj štipľavý skus. Jeden alebo dva chýbajúce prvé premoláre (P1) sú prijateľné, chýbajúce tretie moláre (M3) sa neberú do úvahy.
Zuby nesmú byť príliš veľké, vysoko nasadené a relatívne široké pri základni, trojuholníkového tvaru, na vrchole pekne zaoblené. Ušné chrupavky by mali byť dobre vyvinuté a pevné. V pokoji sú ploché voči hlave, v afekte sú mierne zdvihnuté a pri základni otočené dopredu.
Krk je stredne dlhý, silný, suchý a plynulo prechádza do trupu. Musí byť pevný, mierne predĺžený. Chrbát by mal byť rovný, pevný a široký, pomerne dlhý. Bedrá sú silné, pružné, nie príliš krátke. Zadok je mierne sklonený, pomerne dlhý.
Chvost je plynulým pokračovaním chvosta a je buď mierne previsnutý, alebo úplne zavesený. Je prirodzene skrátený, ale môže byť aj dlhý. Pri výstavnom posudzovaní sa dlhý chvost rovná prirodzene skrátenému chvostu.
Hrudník by mal byť široký, predĺžený a hlboký, aby dosahoval až k lakťom. V priereze by mal byť oválny. Predhrudie je výrazné a rebrá by mali byť primerane klenuté. Brucho by malo byť mierne vtiahnuté. Hrudné končatiny sú primerane osvalené, ale nie hrubé. Ich postoj by nemal byť ani príliš úzky, ani príliš široký. Voľné časti hrudných končatín (od lakťov po labky) sú relatívne krátke, robustné, rovné, navzájom rovnobežné a kolmé na zem. Plecia by mali byť svalnaté. Lopatky sú dlhé, šikmé a dobre uložené k hrudníku. Ramenné kosti by mali byť rovnako dlhé alebo len o niečo kratšie ako lopatky.
Pásy musia byť odstránené s výnimkou krajín, v ktorých je tento úkon zakázaný zákonom na ochranu zvierat. Labky musia byť zaoblené, s dobre klenutými, pevne zovretými prstami. Musia smerovať priamo dopredu a nesmú byť vytočené ani vtáčené. Drápy musia byť krátke a silné, chodidlá pevné a odolné.
Pohyb musí byť priestranný, uvoľnený a úplne plynulý. Zadné končatiny sú zdrojom veľkorysého pohybu vpred (primeraný odraz). Pri pohľade spredu a zozadu sa končatiny pohybujú rovnobežne so zvislou strednou pozdĺžnou rovinou tela.
Farba srsti je typická trikolóra. Základné sfarbenie je čierne s pokiaľ možno symetricky rozloženými páliacimi (žltými až hrdzavočervenými) a bielymi znakmi. Trojfarebné znaky sú nad očami, na lícach, papuli a hrdle, na predných stranách hrudníka a na všetkých štyroch končatinách, kde musí trojfarebnosť oddeľovať čiernu farbu od bielej. Biela línia vedie neprerušene od temena hlavy cez chrbát nosa a môže úplne alebo čiastočne obopínať papuľu. Biela "náprsenka" sa tiahne neprerušene od brady cez hrdlo až po hruď. Všetky štyri labky sú biele a na dlhom chvoste je žiaduca biela špička. Malá biela škvrna vysoko na zátylku, nie väčšia ako polovica dlane, je nežiaduca, ale tolerovaná.