Norfolkský teriér
FCI:
Norfolkský teriér patrí do skupiny III - teriéry.
Povaha:
Je živý, nebojácny, ale nie hádavý. Pôsobí ostražito, ale na rozdiel od mnohých iných teriérov mu úplne chýba akákoľvek ostrosť a akékoľvek lovecké schopnosti, nezaujíma sa o zver a jej stopy. Je mimoriadne oddaný svojmu majiteľovi a najšťastnejší je, keď môže byť v jeho bezprostrednej blízkosti. Na druhej strane je Smutný zatvorený vo vonkajšom koterci, kde psychicky trpí nedostatkom kontaktu s ľuďmi.
Hoci má upravený zovňajšok, jeho najväčšou ozdobou a devízou je jeho povaha. Je milý, veselý a priateľský, a to tak k ľuďom vrátane detí (aj k cudzím ľuďom), ako aj k iným psom a iným domácim zvieratám vrátane voľne chovaných. Nikdy nie je agresívny, nevyhľadáva konflikty s inými psami a snaží sa im vyhýbať. Je bystrý, nebojácny, ale aj mimoriadne citlivý.
Výcvik:
Jeho výchova neprináša žiadne ťažkosti, potrebuje len láskavú dôslednosť. Ako inteligentný a učenlivý pes, priateľský k svojmu majiteľovi a členom rodiny, sa učí dobre a rýchlo, len potrebuje, aby všetci "ťahali za jeden povraz". Čo jeden zakazuje, druhý nesmie dovoliť. N.t. je taký múdry, že by to čoskoro začal využívať a potom by bol považovaný za zbytočne neposlušného. Nezaslúži si tvrdé zaobchádzanie od svojho majiteľa a je z neho nešťastný, najmä keď je nespravodlivé. Na pokarhanie skutočného priestupku stačí pokarhanie so správnou intonáciou (nie intenzitou) hlasu, najlepšie vyčítavé, nie výhražné.
Vďaka svojej veľkosti a srsti je vhodný do malých mestských bytov. Nie je náročný na dĺžku prechádzok, hoci je schopný aj dlhších túr. Jeho veľkou výhodou je, že nemá tendenciu vzďaľovať sa od svojho majiteľa, pretože ho nezaujíma zver ani jej stopy, takže ho možno na prechádzkach nechať voľne.
Vzhľadom na jeho žiaducu robustnú telesnú stavbu sa odporúča kŕmiť ho 2-krát denne aj v dospelosti. Vyžaduje si úpravu srsti, ktorá v žiadnom prípade nie je strihaním ako u škótskeho teriéra, ale len citlivým zvýraznením požadovaných kontúrnych línií, preto je pomerne náročná a nemožno ju zveriť hocikomu. Úspešne ju zvládnu len tí, ktorí toto plemeno dobre poznajú a sú obdarení aj určitým umeleckým cítením.
Stavba tela:
Je to jeden z najmenších teriérov - malý, nízkonohý pes kompaktnej postavy, s krátkym chrbtom, pevnou konštitúciou, primeranou hmotnosťou a silnými kosťami. Ideálna výška je u oboch pohlaví približne 25 cm.
Hlava je široká, len mierne zaoblená a v hornej časti mierne klenutá, pričom mozgovňa je najširšia medzi ušami. Čelný sklon (stop) by mal byť výrazne sklonený. Čumák je silný a klinovitý. Jeho dĺžka, vzdialenosť od špičky nosa po stopku (spojnica vnútorných kútikov očí), by mala byť približne o 1/3 menšia ako dĺžka mozočku, vzdialenosť od zátylku po stopku.
Pery sú blízko čeľustí a zubov. Čeľuste sú silné, rovnako ako zuby, ktoré by mali byť pomerne masívne v pomere k celkovej veľkosti psa. Je žiaduci dokonalý úplný nožnicový skus, čo znamená, že 6 rezákov hornej čeľuste tesne prekrýva 6 rezákov dolnej čeľuste, ktoré by mali byť v čeľusti uložené kolmo.
Oči majú oválny tvar, tmavohnedú až takmer čiernu farbu. Ich výraz je ostražitý, bystrý a inteligentný. Uši by mali byť stredne veľké, v tvare písmena V, s mierne zaoblenými koncami, sklopené dopredu tak, aby ich vnútorné okraje boli blízko líc.
Krk je silný, stredne dlhý. Telo by malo byť kompaktné, horná línia rovná a chrbát krátky. Chvost je nasadený na úrovni hornej línie a nesený nahor. Chvost môže byť kupírovaný (ak to nie je zakázané právnymi predpismi na ochranu zvierat) alebo nekupírovaný. Strihá sa tak, aby bol stredne dlhý, neskrátený by nemal byť príliš dlhý a mal by celkovo vyvažovať jedinca. Pri koreni je silná, smerom ku špičke sa zužuje a mala by byť čo najrovnejšia. Mala by sa niesť šťastne, ale nie tak, aby bola už od koreňa preložená dopredu cez chrbát.
Hrudník tvoria správne klenuté rebrá. Hrudné končatiny musia byť sucho osvalené, krátke, silné a rovné.
Labky sú zaoblené s pružnými vankúšikmi. Zadné končatiny musia byť dobre osvalené a kolená správne zauhľované. Hánky sú nízko nad zemou a nesmú byť ani zošikmené, ani zbiehavé. Sú predpokladom silného odrazu pri pohybe.
Pohyb by mal byť energický, plynulý a výdatný. Hrudné končatiny sa pohybujú dopredu, pričom ich pohyb vychádza z ramien. Správne uhlovo nastavené panvové končatiny sú zdrojom značnej hybnosti vpred. Pri chôdzi hrudné končatiny nasledujú a pohybujú sa rovnakým smerom. Ich činnosť vychádza z bedier, kolien a pružných hýždí. Línia hornej časti tela zostáva počas pohybu rovná.
Srsť je tvrdá, drôtená, rovná, priliehajúca ku koži, uzavretá, dlhšia a hrubšia na krku a pleciach (tvorí tzv. golier), kratšia a mäkšia na hlave a ušiach, s výnimkou nie veľmi výraznej brady a obočia. Nadmerná úprava vlasov je nežiaduca.
Farba srsti môže byť červená akéhokoľvek odtieňa vrátane ružovej, t. j. ružovej. Takéto jedince sa rodia prakticky biele, bez stopy pigmentu v nose, vankúšikoch labiek, pazúroch atď. ale od narodenia po celý život tmavnú a dopigmentujú. Teda už vo veku 8 - 10 týždňov majú pri správnej výžive plne pigmentovaný nos, okraje očných viečok, pysky atď. a srsť má v tom čase červenkastú ("ružovú") farbu. V angl. a švéd. Ich sfarbenie sa nazýva "red born pinkie", čo je dôležité pre chov, pretože sa neodporúča kombinovať jedince tohto sfarbenia kvôli možnosti straty pigmentu u šteniat (v oblasti nosa, očných viečok a pier atď.). Bežným odtieňom je pšenica, čierna s pálením alebo "grizzly" (červeno-šedá, červená s tieňovaním), ktorú tvorí zmes červených a čierno-šedých psov. Biele znaky alebo škvrny vyskytujúce sa najčastejšie na prednej strane hrude sú nežiaduce, ale prijateľné.