Nivernaiský hrubosrstý stavač
FCI:
patrí do skupiny VI - Poľovné psy, farebné psy a príbuzné plemená, sekcia - Poľovné psy.
Charakteristika:
N. h. h. sa svojím temperamentom zdá byť trochu náladový, ale nikdy nesmie byť nervózny. Pokiaľ ide o temperament, medzi jednotlivcami existujú značné rozdiely. Vo všeobecnosti je to však veľmi pokojný, tichý pes, absolútne oddaný majiteľovi, ktorého miluje, a schopný byť príjemným spoločníkom. Zároveň je to však aj tvrdý, ostrý, nezávislý, absolútne nebojácny, iniciatívny a nadšený lovec.
Jeho nezávislosť ide tak ďaleko, že tí, ktorí dobre nerozumejú jeho povahe, ho vyhlasujú za neposlušného a tvrdohlavého. Napriek tomu uznávajú, že z hľadiska výkonu je to pozoruhodný poľovný pes, ktorý dokáže s veľkou vytrvalosťou a vášňou sledovať stopu zveri v akomkoľvek náročnom teréne porastenom hustým porastom.
Výcvik:
Neznáša tvrdé zaobchádzanie a drsné metódy výchovy a výcviku. Nevyhnutná je láskavá dôslednosť majiteľa alebo trénera, trpezlivosť, ako aj schopnosť pochopiť jeho správanie. Výchova aj výcvik sa musia začať už v šteniatku, samozrejme, úplne jemným a nenásilným spôsobom. N.h.h. preto určite nie je plemeno vhodné pre každého.
Telesná stavba:
Je to robustný, typicky sucho osvalený hrubosrstý pes s tvrdou, štetinatou, akoby rozstrapatenou srsťou. Dĺžka tela, meraná od predného okraja ramenného kĺbu po sedací hrbol na panve, je o niečo väčšia ako výška kohútika. U samcov je to 55 - 62 cm a u samíc 53 - 60 cm (s toleranciou +/- 1 cm). Hlava je suchá, ľahká, ale nie malá, mierne, ale nikdy nie príliš predĺžená.
Čeľuste by mali byť silné. Vyžaduje sa nožnicový skus, ale prijateľný je aj kliešťový skus. Rezáky musia byť v čeľustiach uložené kolmo. Chrup by mal byť kompletný, ale absencia prvých premolárov (P1) sa nepenalizuje.
Uprednostňujú sa oči tmavej farby. Ich pohľad by mal byť živý a prenikavý. Obočie by ich nemalo zakrývať a spojivka by nemala byť viditeľná. Okraje očných viečok sú plne pigmentované.
Uši by mali byť pri základni široké najmenej 3 cm, nasadené na úrovni horných okrajov očí, zavesené, mäkké, pomerne tenké, stredne široké, na konci mierne dovnútra zahnuté a také dlhé, aby po vysunutí dopredu dosiahli chrbát nosa. Dostatočne pokryté vlasmi.
Chvost by mal byť posadený trochu vyššie, ale nie príliš dlhý. Mal by byť primerane osrstený. V pokoji sa nesie trochu pod hornou líniou, ale pri pohybe býva šabľovito zahnutý tak, že jeho koniec je nad úrovňou chrbta.
Hrudník by mal byť dlhý, smerom dozadu sa rozširuje k posledným rebrám a mal by byť dostatočne hlboký, aby siahal čo najviac k lakťom.
Srsť je dlhšia, hrubá a tvrdá, strapatá a huňatá. Nikdy nesmie byť vlnitá alebo zvlnená. Brucho a vnútorná strana stehien nesmú byť lysé.
Sfarbenie môže byť tmavošedé vlčie alebo modrošedé, čo je spôsobené tým, že niektoré psy majú vždy tmavšie konce ako korene.
K chybám patrí bojazlivosť, agresivita alebo plachosť, nevhodný typ, predkus alebo podkus dolnej čeľuste, oči nekonzistentnej farby alebo "podhryz". Sklenené (belavé sfarbenie), pretrvávajúce paspárky, stočený (slučkový) chvost, rovnomerné čierne, oranžové, zrelé pšeničné alebo trojfarebné sfarbenie srsti, biele labky, rozsiahla depigmentácia nosa, okrajov očných viečok alebo pier.