Nemecký lovecký teriér
FCI:
Patrí do skupiny III - teriéri, sekcia 1 - vysokí nosiči.
Charakteristika:
Je to predovšetkým všestranný lovecký pes, pracovitý, vytrvalý, vitálny, temperamentný, mimoriadne ostrý, v práci absolútne spoľahlivý, k majiteľovi priateľský a dobre ovládateľný. Nesmie byť plachý ani agresívny voči ľuďom. Podľa niektorých názorov je však natoľko agresívny, že sa vôbec nehodí ako spoločenský pes, a pre jeho sklon bez rozmyslu útočiť na iné psy a domáce zvieratá nie je vhodný do miest. Mnohí jeho majitelia - lovci s tým nesúhlasia, hoci pripúšťajú, že je voči iným psom netolerantný. Zdôrazňujú však, že k svojmu majiteľovi a deťom je dokonale priateľský. Nepochybne veľa závisí od prostredia, v ktorom vyrastá, od spôsobu výchovy a výcviku, ale aj od plemena, z ktorého pochádza, a od toho, ako sa s ním zaobchádza.
Niektorí poľovníci považujú za jeho najlepšie umiestnenie v podstate trvalé uzavretie vo vonkajšom koterci, z ktorého sa vyberá len na lov alebo výcvik, pretože vtedy sa vraj rád dostane z koterca a pracuje s o to väčším nadšením a entuziazmom. Na druhej strane iní tvrdia, že nie je vhodné držať ho v ohrade natrvalo, pretože najlepšie poľovnícke výkony podávajú tie jedince, ktoré majú možnosť žiť v kontakte so svojím majiteľom.
Výchova:
Všeobecne sa hodnotí ako prispôsobivé a učenlivé plemeno, otázkou zostávajú predstavy a požiadavky hodnotiteľov. Aj pri výcviku N.I.T. prejavuje nesmiernu energiu, dychtivosť a radosť. Hodí sa skôr na vidiek ako do mesta, ale keď sa pustí na voľno, žiadna mačka, hydina ani iné zviera, dokonca ani oveľa väčšie, si ním nemôže byť isté. Nie je vhodný pre začiatočníkov. Ak je socializovaný od útleho veku, je veľmi pracovitý a túži potešiť svojho majiteľa.
Stavba tela:
Je to malý kompaktný teriér s vysokými nohami a proporcionálnou stavbou tela. Trup by mal byť o niečo dlhší ako výška kohútika. Tá je u psov aj u sučiek 33 - 40 cm. Telesná hmotnosť (v pracovnej kondícii) je 9 - 10 kg u psov, 7,5 - 8,5 kg u sučiek.
Hlava je podlhovastá, trochu klinovitá, ale nie je zašpicatená v hornej časti papule. Lebka by mala byť na vrchu plochá, široká medzi ušnicami, užšia v úrovni očí. Stop je nadočnicový. Papuľa je o niečo kratšia ako dĺžka mozočku meraná od zátylku po čelný svah (stop) a musí byť silná. Spodná čeľusť by mala byť silná, brada výrazná. Nos nesmie byť ani príliš úzky, ani príliš malý a nesmie byť postihnutý rozštepom podnebia. Mal by byť sfarbený do čierna s čokoládovo (pečeňovo) hnedou základnou farbou srsti. Líca sú plné.
Pysky sú blízko čeľustí a zubov a ich okraje sú plne pigmentované. Zuby by mali byť veľké, čeľuste silné, s dokonalým, pravidelným a úplným nožnicovým skusom. Horné rezáky musia presahovať dolné rezáky a dotýkať sa ich. Oba musia byť v čeľusti uložené kolmo. Chrup je kompletný, pozostáva zo 42 zubov zodpovedajúcich zubnému vzorcu, ale absencia jedného alebo oboch 3. molárov (M3) sa nepovažuje za chybu (!).
Oči by mali byť tmavé, malé, oválne, správne umiestnené, aby boli chránené pred poranením. Očné viečka sú dobre prirastené k očným jamkám. Pohľad je odhodlaný. Uši sú vysoko nasadené, preklopené dopredu, v tvare písmena "V", mierne priliehajú k vnútorným okrajom líc a nie sú výrazne malé.
Krk by mal byť silný, ale nie príliš dlhý. Zvyčajne je trochu vzpriamený a na prechode k ramenám je silnejší. Horná línia tela by mala byť rovná, kohútik výrazný. Chrbát je pevný, rovný a nie príliš krátky. Bedrá sú silne osvalené. Chrbát by mal byť svalnatý, rovný a predĺžený.
Chvost musí byť správne nasadený a skrátený približne o 1/3 (len v krajinách, kde to nezakazujú zákony na ochranu zvierat). Mal by byť mierne zdvihnutý, nie strmo vzpriamený, a nemal by byť zahnutý cez chrbát. V krajinách, kde je kupírovanie zakázané zákonom na ochranu zvierat, môže zostať prirodzene dlhý a potom by mal byť nosený vodorovne alebo mierne šabľovito zakrivený.
Hrudník musí byť hlboký, jeho obvod by mal byť o 10 - 12 cm väčší ako výška kohútika a jeho hĺbka by mala predstavovať približne 55 - 60 % výšky kohútika. Hrudná kosť je dlhá, rebrá sú správne klenuté, nemali by byť príliš široké a posledné z nich siaha ďaleko dozadu.
Hrudné končatiny musia byť pri pohľade spredu rovné a rovnobežné a pri pohľade zboku by ich voľné časti (od lakťov po labky) mali byť tesne pod trupom. Labky hrudných končatín bývajú širšie ako labky panvových končatín. Sú rovné dopredu, nie sú vytočené ani vytočené - v postoji aj v pohybe. Prsty sú pevne zovreté, s dostatočne silnými, tvrdými, odolnými a plne pigmentovanými stielkami.
Zadné končatiny by mali byť pri pohľade zozadu rovné a navzájom rovnobežné, so silnými kosťami a pri pohľade zboku dobre zaúhlené v kolenách a hleznách. Pohyb je priestranný a plynulý. Činnosť hrudných končatín musí byť dostatočne dlhá, panvové končatiny sú zdrojom silného pohybu vpred (odrazu). Končatiny sa pohybujú priamo dopredu a počas lokomócie sú navzájom rovnobežné. Nikdy nesmú byť vzpriamené.
Srsť je buď hrubá, priliehavá, hustá a tvrdá, alebo krátka a drsná. Medzi týmito dvoma typmi srsti sú ešte početné prechody a niekedy je na ňufáku premenlivé množstvo fúzov. Farba srsti môže byť čierna, tmavohnedá alebo čiernosivá s pálením (žltočervená), s ostro ohraničenými jasnými znakmi nad očami, na ňufáku, na prednej strane hrude, na nohách a okolo ritného otvoru. Svetlé a tmavé masky na tvári sa posudzujú rovnako. Malé biele odznaky na prednej strane hrude a na labkách sú prípustné.