Nemecký boxer
FCI:
Nemecký boxer patrí do skupiny II - pinče a knírači, molossi, švajčiarske salašnícke psy a pastierske psy.
Povaha:
Je to pes s vyrovnanou povahou, pokojný, optimistický, priateľský, temperamentný, ale aj sebavedomý a energický. Jeho vernosť a láska k majiteľovi a celej rodine vrátane detí je doslova príslovečná. Nikdy sa nesprával falošne alebo ľstivo, čo platí aj pre starnúcich jedincov. Voči členom rodiny je vždy úplne neklamný a úprimný, ale voči cudzím ľuďom môže byť podozrievavý. Obzvlášť trpezlivý je k deťom, a preto treba najmä pri tých menších dbať na to, aby mu vedome či nevedome neublížili.
Prakticky vždy má dobrú náladu a takmer vždy je ochotný sa hrať, pri hre je veselý a priateľský. Jeho ostražitosť a nebojácna odvaha pri obrane osôb a majetku je príkladná. Keď hrozí nebezpečenstvo, dokáže byť primerane ostrý. Ako milý spoločenský pes by sa nikdy nemal držať trvalo vo vonkajšej búde, a to nielen preto, že podobne ako iné krátkosrsté plemená tam nemôže byť umiestnený celoročne (ak nemá vyhrievanú búdu), ale najmä preto, že by psychicky trpel. Má nutkavú potrebu žiť "so svojimi ľuďmi", zúčastňovať sa na živote rodiny - "svorky", byť jej plnohodnotným členom.
Výchova:
S domácimi zvieratami vo voľnom výbehu, napr. s mačkami a inými psami, vychádza celkom dobre, ale na iné (morčatá, zakrslé králiky, potkany atď.) by si mal zvyknúť už v ranom veku, ale ani potom sa neodporúča nechávať ho s nimi samého. Môže mať pokušenie hrať sa s nimi spôsobom, ktorý je trochu neprimeraný ich fyzickým možnostiam.
Jeho výcvik je pomerne jednoduchý a zvládne ho aj úplne začínajúci majiteľ, pretože N.B. je prirodzene ochotný a pripravený potešiť "svojich ľudí". Jeho vzťah k nim, jeho očividná túžba "vychádzať s nimi" sa prejavuje nielen bohatou mimikou, ale celým telom. Ideálny majiteľ by mal vynaložiť maximálne úsilie na pochopenie týchto optických signálov, intenzívnej neverbálnej komunikácie, aby predišiel prípadným nedorozumeniam a nepovažoval napríklad úsmev psa za hrozbu v prospech vzájomného a obojstranne výhodného spolužitia. Aj pri takomto priateľskom plemene musí byť výcvik dôsledný, hoci vždy láskavý a jemný.
Vďaka svojej energii, odvahe a výbornému čuchu je n. b. spoľahlivým obrancom a služobným psom. Ani jeho výcvik, ak je správne vedený, nespôsobuje veľké problémy. Je to inteligentný pes, ktorý sa rád a ochotne učí. Keďže potrebuje dostatok pohybu, ale aj správnu duševnú činnosť, pravidelný výcvik je vítanou súčasťou jeho života a obohatením.
Telesná stavba:
Je to stredne veľký, hladkosrstý, zavalitý, ale vždy elegantný pes s hranatým telesným rámcom a primerane silnou kostrou. Svalstvo by malo byť suché, silné a dobre definované pod kožou. Nikdy nesmie byť príliš ťažká alebo neohrabaná, ani príliš ľahká alebo chrtia. Dĺžka trupu zodpovedá výške kohútika, čo znamená, že trup je krátky a vodorovná línia dotýkajúca sa chrbtovej strany trupu tvorí štvorec so zvislicami prechádzajúcimi cez ramenný kĺb a sedací hrb na panve. Výška je 57 - 63 cm u samcov a 53 - 59 cm u samíc. Telesná hmotnosť by mala byť vyššia ako 30 kg u samcov a 25 kg u samíc.
Hlava dáva plemenu charakteristický výraz. Jej veľkosť musí zodpovedať celkovej veľkosti jedinca a nesmie byť ani príliš ľahká, ani príliš ťažká. Mala by byť suchá, koža by nemala tvoriť kožné záhyby, len pri zvýšenej pozornosti sa objavia vrásky na temene a ďalšie, ktoré sa vždy tiahnu od koreňa nosa po oboch stranách papule.
Ňufák musí byť primerane robustný vo všetkých smeroch, na konci nesmie byť ani špicatý, ani úzky, ani krátky, ani plochý. Jeho tvar je určený tvarom čeľustí, polohou špičákov a pier. Kly musia byť od seba čo najviac vzdialené a primerane dlhé, aby predná plocha papule bola široká, takmer štvorcová a pri pohľade zboku zvierala tupý uhol s líniou nosného hrebeňa.
Vpredu sa okraj hornej pery dotýka okraja spodnej pery. Oblúk dolnej čeľuste so spodnou perou, známy ako "brada", nesmie výrazne vyčnievať z hornej pery, ale nesmie sa pod ňou strácať a musí byť jasne viditeľný spredu a zboku. Rezáky dolnej čeľuste, rovnako ako jazyk, nesmú byť viditeľné, keď sú ústa zatvorené. Pysky dotvárajú tvar tlamy. Horné sú hrubé a mäsité a úplne vypĺňajú medzeru vytvorenú rozdielnou dĺžkou čeľustí. Nesú ju spodné špičáky. Zvislá brázda rozdeľujúca hornú peru vpredu na dve polovice je jasne viditeľná.
Ušné lalôčiky majú primeranú veľkosť a sú ponechané v prirodzenom stave (nevypichnuté). Majú byť nasadené čo najvyššie a plocho priliehať k lícam. Najmä v afekte sú otočené dopredu s výrazným záhybom.
Krk by mal byť primerane dlhý, silný, svalnatý a suchý a na pomyselnom priečnom reze zaoblený. Línia krku prebieha v elegantnom oblúku od dobre definovaného zátylku až po kohútik. Telo by malo byť krátke. Kohútik je výrazný, chrbát musí byť krátky, pevný, rovný, široký a silne osvalený, rovnako ako bedrá.
Zadok by mal byť mierne sklonený, plocho klenutý a široký. Panva, ktorá tvorí kostný základ, musí byť dlhá a najmä u samíc dostatočne široká. Chvost by mal byť skôr vysoko ako nízko nasadený, nie zatočený a normálne nesený.
Hrudník je taký hlboký, že siaha až po lakte. Predhrudie je výrazné. Rebrá sú primerane klenuté, ale nie súdkovité, a tie sa tiahnu ďaleko dozadu. Spodná línia tela stúpa v elegantnom oblúku smerom dozadu. Krátke, pevné boky sú mierne vyklenuté. Končatiny musia byť primerane silné, hrudník pri pohľade spredu rovný, navzájom rovnobežný, so silnými kosťami.
Srsť musí byť krátka, tvrdá, lesklá a dokonale priliehavá. Sfarbenie môže byť žlté alebo žíhané. Žltá farba sa vyskytuje v rôznych odtieňoch, od bledožltej až po sýtočervenú. Za najkrajší sa považuje stredne červenožltý (zlatý) odtieň. Na ňufáku je čierna maska. Pri žíhanej farbe sú na žltom podklade tmavé alebo čierne pruhy, ktoré prebiehajú v smere rebier. Základná farba a žíhaná farba musia byť od seba jasne odlíšiteľné. Biele odznaky sú prípustné a môžu byť dokonca atraktívne.