Mastin iberský
FCI:
Patrí do skupiny II - pinče a knírači, molossi, švajčiarske salašnícke psy a pastierske psy.
Charakteristika:
Je to ušľachtilý, inteligentný, silný, rustikálny, nezávislý, pokojný, ľahko cvičiteľný a na svoju veľkosť pomerne ľahko ovládateľný. K ľuďom je priateľský, vyrovnaného temperamentu, ale zároveň mimoriadne odvážny a hrdý, so silne vyvinutým zmyslom pre ochranu detí. Nikdy sa nevyhýba cudzím ľuďom. Je dobromyseľný a veľkorysý k iným psom, ako aj k iným malým domácim zvieratám chovaným voľne ako domáce zvieratá, ak mal možnosť ich spoznať, najlepšie v rannej mladosti.
Je si dobre vedomý svojej obrovskej sily a fyzickej prevahy. Miluje svojho majiteľa a členov jeho rodiny a je im úplne oddaný. V prípade ich ohrozenia je pripravený ich kedykoľvek účinne a s plným nasadením brániť. Hoci má jemnú, až láskavú povahu, nevyhnutne potrebuje majiteľa, ktorý je sebavedomý, pokojný, dôsledný a obdarený prirodzenou autoritou, ktorú si dokáže presadiť za každých okolností a bez násilia.
Výchova:
Ako obrie plemeno musí byť vždy dokonale ovládateľný, a to aj v dospelosti. Hoci je v podstate mierumilovný, treba mať vždy na pamäti, že ak musí, ak je vyprovokovaný alebo donútený, bojuje s veľkou obratnosťou, obratnosťou a plným nasadením, čo je atavistické správanie z čias, keď sa v rámci svojho pôvodného zamestnania musel stretávať s vlkmi. Tieto prirodzené sklony treba obmedziť včasnou a čo najširšou socializáciou a vhodnou výchovou.
Svoju úlohu strážneho psa dokonale plní svojím vzhľadom, veľkosťou a temným hlasom vychádzajúcim z hĺbky hrude, ktorý spolu s jeho ostražitým výrazom prispieva k tomu, že dokáže odradiť prípadných votrelcov od ich zlých úmyslov. Preto treba z chovu vylúčiť plaché, bojazlivé a nevyrovnané jedince. Ovládateľnosti sa musí systematicky učiť od útleho veku, pretože dospelého psa jeho fyzického fondu nezvládne ani veľmi silný človek.
Výchova a výcvik musia byť postupné, vždy láskavo dôsledné a vedené tak, aby psa nenudili. Potom totiž stráca záujem o učenie. Neodporúča sa naňho ponáhľať. Ak vykazuje známky nezáujmu, je vhodné výcvik na chvíľu prerušiť, vziať ho na krátku prechádzku alebo iné rozptýlenie a potom sa k výcviku vrátiť. Dôležitá je, samozrejme, aj pozitívna motivácia a každý úspech treba náležite odmeniť pochvalou a vecnou odmenou. Početné vychádzky do najrôznejších prostredí v ranom veku sú najspoľahlivejšou cestou k potrebnej širokej socializácii.
Telesná stavba:
Je to obrovský pes výnimočnej veľkosti a vyvážených proporcií. Je veľmi silný a svalnatý a mal by vždy pôsobiť harmonickým dojmom. Kostra musí byť pevná, ale napriek a napriek svojej veľkosti nesmie p.m. nikdy pôsobiť dojmom ťažkého alebo lenivého. Dĺžka trupu je len o niečo väčšia ako výška kohútika. Tvar tela by mal byť krátko obdĺžnikový. Všetky časti tela musia byť vyvážené. Horná hranica výšky nie je stanovená. Pri rovnakej kvalite sa však vždy uprednostňujú väčšie exempláre. Minimálna výška je 77 cm pre samcov a 72 cm pre samice.
Hlava by mala byť veľká, mohutná, primerane dlhá. Dĺžka mozočku, meraná od spojnice vnútorných očných kútikov po vrchol zátylku, by mala byť 5 až 4. Pri pohľade zhora musí byť hlava dlhá a tvarovaná tak, aby nebol veľký rozdiel medzi šírkou papule pri jej základni, na úrovni prechodu čelného svahu do nosového chrbta, a šírkou mozočku pri lícach. Pri pohľade zhora má tlama mierne trojuholníkový tvar, pretože sa postupne zužuje od širokej základne smerom k nosu. Nikdy však nesmie byť na konci špicatý. Pri pohľade zboku je chrbát nosa rovný. Nos by mal byť čierny, vlhký, veľký a široký.
Horná pera prekrýva spodnú, ale nesmie byť príliš voľná (plandavá). Spodná pera tvorí výrazný kútik úst. Okraje pier sú čierne. Zuby by mali byť biele, silné a zdravé, špičáky veľké a špicaté. Musia dobre priliehať k sebe, aby vytvárali pevný skus. Stoličky sú silné a robustné, rezáky sú pomerne malé. Potrebný je plný počet premolárov. Je žiaduci nožnicový skus. Podnebie s výraznými priečnymi palatálnymi pruhmi je čierno pigmentované.
Oči by mali byť malé, mandľového tvaru a orieškovej farby. Uprednostňujú sa tie najtmavšie. Ich výraz je pozorný, ušľachtilý, sympatický a inteligentný, ale mimoriadne tvrdý voči protivníkom, keď sa na nich pozerajú. Okraje očných viečok sú čierne. Pri afekte je žiaduce, aby viečka tesne priliehali k očným buľvám. V pokoji sú spodné mierne ochabnuté, takže časť spojovky je odhalená, čo je pre plemeno typické.
Očné viečka by mali byť primerane veľké, trojuholníkového tvaru, plocho zavesené, posadené nad úrovňou očnej linky. V pokoji sú blízko líc, ale pri vzrušení zreteľne vystupujú, pretože horné tretiny ich zadných okrajov sú mierne zdvihnuté.
Krk má tvar kužeľa, je široký, silný, svalnatý, pružný. Horná línia tela je rovná a vodorovná v stoji aj v pohybe. Chrbát musí byť silný a svalnatý. Bedrá sú dlhé, široké a pevné, smerom k slabinám sa postupne zužujú. Zadok je dlhý, široký a silný, zvažujúci sa.
Chvost by mal byť nasadený mierne vysoko. Srsť by mala byť výrazne dlhá a tvoriť pekný prapor. V pokoji je zavesená a siaha aspoň po hánky. V poslednej tretine by mal byť vždy mierne zahnutý nahor. Pri pohybe a afekte sa nesie v šabľovitom oblúku s výrazným zahnutím na konci (hákom).
Sfarbenie by malo byť biele, vždy s výraznou "maskou" na tvári. Niekedy sú na nej nepravidelne rozmiestnené, ostro ohraničené škvrny rovnakej farby ako "maska". Ušné laloky musia byť vždy škvrnité. Trojfarebné alebo čisto biele sfarbenie je nežiaduce. Špička chvosta a distálne časti nôh sú vždy biele. "Maska" by mala byť jasne ohraničená, uprednostňujú sa ostro ohraničené škvrny na tele. Spodná časť tela by mala byť čo najsvetlejšia, ideálne úplne biela. Najžiadanejšie sfarbenie (v závislosti od obľúbenosti) je čisto (snehovo) biele so stredne sivými, výrazne zlatožltými, hnedastými, čiernymi, striebornošedými, svetlo béžovými, pieskovými alebo mramorovanými škvrnami.