Manchesterský teriér
FCI:
Patrí do skupiny III - teriéri, sekcia 1 - vysokí nosiči.
Povaha:
Napriek tomu, že dnešný M.T. už dávno nie je výlučne spoločenským plemenom, je stále mimoriadne odvážny, veľmi ostrý (najmä voči malým šelmám, potkanom, krysám a myšiam), výborný strážca a obranca. Povahovo je veselý, dobromyseľný, priateľský, temperamentný, inteligentný, dokonca aj mazaný a učenlivý. Je absolútne verný a oddaný svojmu majiteľovi, ale zároveň dokáže byť veľmi nezávislý. Jeho konanie je agilné, bystré, pohotové.
Vzdelanie:
Svojho majiteľa rád poteší - učí sa ochotne a rýchlo, je dobre vycvičený na súťaže agility, ako aj na poslušnosť. Pri svojej živosti, čulosti a aktivite potrebuje nejaké pravidelné zamestnanie, výcvik v niektorom zo psích športov je pre neho najlepším životným naplnením. Pracuje s nadšením a radosťou. Ak nemá dostatok fyzickej a duševnej aktivity, môže sa, najmä ak musí byť doma sám, nudiť a potom zbytočne šteká alebo sa správa deštruktívne.
Vyhovujú mu osoby, ktoré sú aktívne, obdarené prirodzenou autoritou, ktorú dokáže vycítiť a rešpektovať. Na druhej strane, kvôli svojej neustálej aktivite nemusí vyhovovať ľuďom, ktorí majú radi pokoj a pohodlie. Jeho výchova musí byť láskavá, ale dôsledná. Rovnako potrebná je skorá a čo najrozsiahlejšia socializácia. Jeho prirodzené vlastnosti - ostrosť, odvaha a sebavedomie - by pri nedostatočnom výcviku a nedostatočnej alebo žiadnej socializácii mohli viesť k agresii, a to voči cudzím ľuďom aj psom.
Jeho lovecký inštinkt, aj keď sa už dlhší čas v praxi nevyužíva, je stále silný, a preto nie je vhodným partnerom na spolužitie s inými domácimi zvieratami chovanými v domácnosti (morčatá a hlodavce, zakrslé králiky, fretky). Dobre vychádza s väčšími a poučenejšími deťmi, ak mal možnosť zvyknúť si na ne v ranom veku. Dobre vychovaný a správne vedený m. t. je pre majiteľa výborným spoločníkom.
Telesná stavba:
Je to kompaktný pes elegantnej stavby tela a zodpovedajúcej substancie (sily) oplývajúci vitalitou. Ideálna výška je 40-41 cm u psov a približne 38 cm u sučiek.
Hlava je spravidla klinovitá, rovných línií, bez výrazného osvalenia líc. Lebka by mala byť dlhá, plochá a na vrchole úzka. Časť pod očami musí byť správne vyplnená (nie vpadnutá). Čenich by mal byť na konci špicatý. Nos je sýto čierny.
Čeľuste sú rovné, s dokonalým a pravidelným nožnicovým skusom, čo znamená, že horné rezáky tesne prekrývajú dolné rezáky, ktoré sú v čeľustiach uložené kolmo. Pysky tesne priliehajú k čeľustiam a zubom.
Oči sú malé, tmavé a iskrivé, mandľového tvaru, nie vypuklé. Uši sú malé, preklopené dopredu, v tvare písmena V, dostatočne vysoko nad hornou líniou lebky a blízko hlavy nad očami.
Krk by mal byť pomerne dlhý, zužujúci sa od ramien smerom k hlave. Krk je mierne klenutý, koža na krku nesmie tvoriť lalok. Telo by malo byť krátke. Horná línia je v oblasti bedier mierne vydutá.
Chvost by mal byť krátky a tvoriť plynulé pokračovanie. Pri koreni je silný, smerom ku koncu sa zužuje. Nesmie byť vyvýšený nad úroveň hornej línie.
Hrudník by mal byť vpredu úzky a hlboký. Rebrá sú správne klenuté. Spodná línia tela za rebrami stúpa smerom dozadu. Hrudné končatiny musia byť úplne rovné a musia stáť priamo pod trupom. Ich dĺžka je úmerná veľkosti trupu. Plecia nesmú vybočovať do strán (nadmerná vyváženosť) a lopatky musia byť v správnom uhle.
Plecia by mali byť silné a svalnaté. Kolená musia byť správne zaúhlené. Hánky by nemali byť ani zbiehavé (postoj "kravy" v tvare písmena "X" je nežiaduci), ani expanzívne (postoj "suda" v tvare písmena "O" je tiež nežiaduci). Labky sú malé, krátko oválne, silné, s pekne klenutými prstami. Nie sú ani vytočené (ako pri tzv. kravskom postoji), ani vtiahnuté (ako pri sudovom postoji).
Pohyb je priamy, voľný a vyvážený. Činnosť hrudných končatín musí byť energická, panvové končatiny sú zdrojom mohutnej hnacej sily vpred (odraz).
Srsť je tzv. uzavretá (dokonale priliehajúca), hladká, krátka a lesklá, pevnej štruktúry. Sfarbenie by malo byť sýto čierne s tmavými pálenými znakmi. Čumák až po nos je trojfarebný, ale nos a chrbtová časť nosa sú tmavočierne. Na lícach a nad očami sa nachádzajú malé páliace odznaky. Spodná čeľusť je tónovaná a toto sfarbenie prechádza na hrdlo, kde vytvára výraznú škvrnu v tvare písmena "V" smerujúcu nadol.
Hrudné končatiny sú opálené od prednej časti labiek po zápästia a opálenie pokračuje na vnútornej a zadnej strane až pod lakte. Na každom prste na nohe je tenká čierna čiara a uprostred predlaktia a pod bradou je výrazná čierna škvrna nazývaná palcový znak. Panvové končatiny sú vpredu a zvnútra opálené. Uprostred holennej kosti sa nachádza priečny čierny pruh, ktorý rozdeľuje tanínové sfarbenie. Nežiaduca je sýta trieslovitá farba na vonkajšej strane panvových končatín, ktorá sa nazýva breeching. Prsty majú na hornej strane tmavý pruh.
Spodná strana chvosta je tanínovo sfarbená. Trstinový odznak okolo ritného otvoru by mal byť čo najužší, aby bol zakrytý chvostom. Svetlo opálené odznaky sú na oboch stranách hrude. Čierna farba by nikdy nemala plynulo prechádzať do pálenej, rozhrania medzi nimi by mali byť zreteľné, ostré.