Malý kontinentálny španiel
FCI:
Malý kontinentálny španiel patrí do skupiny XI - Spoločenské plemená, sekcia - Malý kontinentálny španiel.
Charakteristika:
Je to jemný, ale živý a inteligentný pes. Na prvý pohľad vyzerá dosť krehko, ale to je len zdanie. Dokáže byť veselý, hravý a zábavný, miluje pohyb a rôzne cvičenia, napríklad tréning agility.
Rozhodne nie je vhodný na chov vo vonkajšom koterci, pretože je veľmi priateľský a dokonale šťastný len v spoločnosti svojho majiteľa alebo členov rodiny. Nesmierne rád sa drží v náručí.
Jeho konanie je oduševnené, očarujúce, jemné, ušľachtilé a nežné. Je trpezlivý, ale aj hrdý, čo sú vlastnosti, ktoré treba rešpektovať pri jeho výchove a výcviku. Pri výcviku je poslušný a zároveň primerane vytrvalý.
Výcvik:
Jeho výchova nespôsobuje žiadne väčšie problémy, ak je láskavá a dôsledná. Len majiteľ nesmie nadobudnúť presvedčenie, že pes tejto veľkosti a temperamentu nepotrebuje žiadny výcvik. To by bol veľký omyl. Rozmaznaný a úplne neposlušný m.k.s. by potom mohol byť napriek všetkým svojim vynikajúcim vlastnostiam dosť nepríjemným spoločníkom.
Má rád deti, a ak si na ne mal možnosť zvyknúť v mladosti, môže žiť spolu s mačkami a pod. voľne chovanými domácimi zvieratami. Pokiaľ nie je cvičený, potrebuje pravidelné každodenné dlhšie prechádzky.
Je vhodný do mestského bytu, ale keďže má tendenciu strážiť, môže tu byť problémom jeho štekanie. Dôsledným výcvikom sa to dá do značnej miery odradiť. Jeho srsť je ozdobou, ale vyžaduje si pravidelnú starostlivosť, ktorá si vyžaduje čas.
Stavba tela:
Je to dlhosrstý, elegantný, ale pomerne robustný pes s hrdým nosom a harmonickou stavbou tela, ľahkými a ladnými pohybmi. Dĺžka tela meraná od prednej časti ramenného kĺbu po sedací hrbol na panve je rovnaká alebo o niečo dlhšia ako kohútik. Je to približne 28 cm. Podľa telesnej hmotnosti sa rozlišujú dve kategórie - ľahšia telesná hmotnosť do 2,5 kg pre samce aj samice a ťažšia telesná hmotnosť 2,5 - 4,5 kg pre samce a 2,5 - 5 kg pre samice. Minimálna telesná hmotnosť je 1,5 kg.
Hlava je úmerná telu, ale relatívne ľahšia a kratšia ako u veľkých a stredných španielov. Lebka by nemala byť príliš klenutá ani pri pohľade zboku, ani pri pohľade spredu. Pozdĺžna čelná brázda je niekedy slabo naznačená.
Nos je malý, čierny a zaokrúhlený, zhora mierne plstnatý. Pysky musia byť na okrajoch bohato pigmentované, úzke a dobre priliehajúce k čeľustiam a zubom. Čeľuste sú pomerne silné a vyžaduje sa normálny nožnicový skus. Jazyk nesmie byť viditeľný, keď sú ústa zatvorené. Za chybu sa považuje, ak je stále viditeľný alebo ak sa nezatiahne na dotyk prsta.
Oči sú pomerne veľké, primerane otvorené, mandľového tvaru, nie vypuklé, uložené pomerne hlboko, tmavej farby, výrazné. Vnútorné kútiky očí by mali byť tesne pri prechode z mozočku na ňufák. Okraje očných viečok musia byť bohato pigmentované.
Ušné lalôčiky by mali byť pomerne mäkké, ale pevné. Bez ohľadu na to, či sú vztýčené alebo zavesené, nesmú byť na koncoch ostro zašpicatené, čo by sa malo overiť pohmatom. Na hlave sú posadené dosť vzadu, pomerne široko, aby nezakrývali mierne zakrivenie lebečnej klenby.
Chvost je pomerne vysoko posadený, pomerne dlhý. Bohatá srsť na ňom tvorí "vlajku". Pri pohybe sa nesie zdvihnutý na úrovni hornej línie tela a ku koncu je oblúkovito zahnutý tak, aby sa jeho špička mohla dotýkať chrbta. Nikdy by nemal byť skrútený alebo plocho priliehať k chrbtu.
Hrudník by mal byť široký, pomerne hlboký. Jeho obvod, meraný medzi poslednými dvoma pármi rebier, sa musí približne rovnať výške kohútika.
Nohy sú pomerne dlhé, tzv. zajačie nohy, a spočívajú rovnomerne na chodidlách. Drápy by mali byť silné, najlepšie čierne, ale u hnedo a bielo sfarbených jedincov môžu byť svetlejšie. Biele pazúry u bielych alebo bielonohých jedincov nie sú na závadu, ak sú inak dobre pigmentované.
Srsť je bez podsady, bohatá, zvlnená, ale nie kučeravá, s hodvábnym leskom. Na dotyk nie je úplne mäkká, skôr trochu tvrdšia, priliehavá, skôr hladká, mierne zvlnená. Srsť pripomína srsť kráľa Charlesa Španiela, ale výrazne sa líši od srsti pekinského psa a ani v najmenšom nemusí pripomínať srsť špica.
Medzi vady patrí plochá horná časť, jablkovitý tvar a klenutá lebka ako u kráľa Karola Španiela, príliš zrazený alebo príliš voľný stop, vypuklý alebo konkávny chrbát nosa, neúplná pigmentácia pier, podhryz alebo predhryz dolnej čeľuste, malé, príliš okrúhle, vypuklé alebo svetlé oči s viditeľným bielkom.