Malý drsnosrstý vendéeský baset
FCI:
patrí do skupiny VI - Psy, farebné a príbuzné plemená, sekcia - Psy.
Charakteristika:
Je to veselý, inteligentný, poslušný, učenlivý, živý, zvedavý, vynaliezavý a nadšený spoločenský pes pri akejkoľvek činnosti, ale je aj veľmi citlivý a sebavedomý. Svojím typickým francúzskym šarmom a komickým správaním si dokáže získať prakticky každého.
Veľmi dobre vychádza s inými psami, ale dokonca aj s mačkami (ak mal v mladosti možnosť zvyknúť si na ne) a inými domácimi zvieratami. Je priateľský aj k cudzím ľuďom, no vďaka svojej ostražitosti je spoľahlivým, aj keď trochu "smiešnym" strážnym psom, ktorý hlasným štekotom upozorní svojho majiteľa na všetko, čo sa v okolí deje nezvyčajné.
Výchova:
Pretože dokáže svojho majiteľa doslova očariť svojím správaním, a v prípade potreby to určite urobí, vyžaduje si jeho výchova pokoj, rozvahu, trpezlivosť a predovšetkým dôslednosť. Nie je možné od neho vyžadovať a očakávať otrockú poslušnosť, na to je napriek svojmu malému vzrastu príliš veľká osobnosť, ale pri dobrom vzťahu s človekom, založenom na vzájomnom porozumení a dôvere, je skutočne poslušný.
Telesná stavba:
Je to malý pes, pohyblivý a energický, s veľmi mierne predĺženým trupom. Výška je 34-38 cm s toleranciou +/- 1 cm. Hlava by mala byť výrazná, s dlhými, zavesenými ušami.
Nos je veľký s otvorenými nozdrami, vyčnievajúcimi zo strany pred líniou pier. Mal by byť čierny, ale u bielo-oranžovo sfarbených exemplárov sa toleruje hnedasté sfarbenie. Vyžaduje sa nožnicový skus.
Oči by mali byť pomerne veľké, inteligentného výrazu, spojivky a bielka nesmú byť viditeľné. Chĺpky nad očami musia tvoriť obočie, ktoré vyčnieva dopredu, ale nesmie zakrývať oči. Musia byť tmavé.
Uši sú nasadené pod líniou očí, zavesené, pružné, úzke, jemné, pokryté dlhými vlasmi, pozdĺžne vývrtkované, oválneho tvaru. Natiahnuté dopredu, nesmú siahať po koniec nosa, nesmú byť príliš dlhé. Vlasy na nich sú dlhé.
Chvost je vysoko nasadený, pri koreni pomerne silný, ku koncu sa zužuje. Nie je príliš dlhý a nesie sa hrdo nahor v šabľovitom oblúku.
Hruď nemá byť príliš široká, ale skôr hlboká, siahajúca po lakte.
Srsť je tvrdá, ale nie príliš dlhá, nikdy nie hodvábna alebo zvlnená.
Medzi vylučujúce chyby patrí celková atypickosť, predkus alebo podkus dolnej čeľuste, "sklovité" (belavé) alebo nerovnako sfarbené oči, kýlovitý (príliš úzky, špicatý na úrovni hrudnej kosti) hrudník, ktorý je dôsledkom zle klenutých distálnych koncov rebier, deformovaný (uzlovitý, zalomený) chvost, mierne alebo výrazne krivý hrudník, zvlnená srsť, jednotné čierne alebo biele sfarbenie.