Leonberger
FCI:
Leonberger patrí do skupiny II - pinče a knírači, molossi, švajčiarske salašnícke psy a pastierske psy.
Povaha:
Je to vyrovnaný, príjemný a poslušný pes, hravý, ľahko ovládateľný, učenlivý a pozorný. Je nebojácny a za každých okolností sebavedomý. Má vrodenú nadradenosť, ktorá pramení z vedomia fyzickej prevahy, čo sa odráža v jeho konaní s rozvahou a pokojom, vlastnosťami, ktoré ho neopúšťajú ani vo veľmi búrlivom prostredí. Rozhodne však nie je flegmatik a je obdarený pomerne živým temperamentom. Nikdy nedokáže byť bojazlivý ani agresívny. Je výborným strážcom a zverený priestor si vždy dokonale stráži. Hoci je neškodný, v prípade potreby dokáže účinne zasiahnuť; navyše svojou veľkosťou a neochvejným sebavedomím odradí všetkých nepozvaných hostí, ktorí majú často zbabelé nečestné alebo dokonca zločinecké úmysly.
Vzdelanie:
Je vhodný aj pre začínajúcich majiteľov, ak sú schopní rešpektovať elementárne požiadavky, napr. že výchova a prípadne výcvik (pokiaľ ide o základnú ovládateľnosť) by mali byť vedené pokojne, pomalším tempom, láskavo, ale dôsledne, bez akejkoľvek prísnosti či dokonca hrubosti. Najdôležitejšie je nadviazať vzťah vzájomnej dôvery a vzájomného rešpektu.
Dobrá základná manipulácia je samozrejme nevyhnutná, pretože ani veľmi silný človek nezvládne nevychovaného psa, ktorého telesná hmotnosť môže v dospelosti dosiahnuť 70 - 80 kg. V podstate ide len o privolanie a niekoľko ďalších povelov, ako napríklad "Fuj!", "Sadni", "Ľahni" atď.
Učí sa ľahko vďaka svojej inteligencii a výbornej pamäti, len ho zbytočne neponáhľajte. Dobre vychovaného l. môže jeho majiteľ bez obáv a problémov vziať so sebou kamkoľvek, kam sa zmestí svojou veľkosťou. Ak nie je správne vedený a vychovaný, bude napríklad na prechádzke na vodítku suverénne určovať smer, ktorým má ísť, a majiteľovi potom nezostáva nič iné, len ho poslúchnuť. Navyše, aj keď nepatrí k plemenám, ktoré intenzívne túžia zaujať vedúce postavenie v spoločnosti - "svorke", ktorou je pre neho rodina majiteľa, deň čo deň mu pripomína, kde je jeho miesto na hierarchickom rebríčku. Robí sa to tak, že ho držíme na vodítku, aby bol vždy pol kroku za človekom, a nie pár centimetrov pred ním.
L. je známy svojou výnimočne priateľskou povahou a trpezlivosťou, ktorú má s deťmi. Nevyvoláva ani nevyhľadáva konflikty s inými psami na vlastnú päsť. Je si vedomý svojej fyzickej prevahy a nezneužíva ju. Vzhľadom na svoju veľkosť je náročný na priestor a výživu. Hoci by mohol byť celoročne umiestnený vo vonkajšom koterci, nie je to ideálne. Vzhľadom na jeho vyslovene pozitívny vzťah k ľuďom mu treba umožniť žiť pokiaľ možno so "svojou rodinou".
Telesná stavba:
Je to veľký, robustný a svalnatý, ale zároveň elegantný pes s vyváženou stavbou tela. Najmä samci (psy) sú mohutní a silní. Vyššie. Dĺžka tela je 9 : 10, telesný rámec je mierne obdĺžnikový. Koh. výška je 72 - 80 (ideálne 76) cm u psov, 65 - 75 (ideálne 70) cm u sučiek.
Hlava je vo všeobecnosti skôr hlbšia ako širšia, skôr pretiahnutá ako široká, dĺžka papule, meraná od špičky nosa po spojnicu vnútorných očných kútikov, k dĺžke mozočku, meranej od spojnice vnútorných očných kútikov po vrchol zátylku, je približne 1 : 1. Čumák by mal byť relatívne dlhý, ale nemal by byť na konci zašpicatený.
Nosná časť je rovnomerne široká, pri pohľade zboku nikdy nie je sedlovitá (konkávna), ale môže byť mierne vypuklá a tvoriť mierny kľuk. Nos musí byť čierny. Pery musia byť tesne priliehajúce k čeľustiam a zubom, ich okraje musia byť čierne a kútiky úst musia byť zatvorené.
Čeľuste by mali byť silné, s dokonalým, pravidelným a úplným chrupom a nožnicovým skusom, čo znamená, že horné rezáky tesne prekrývajú dolné rezáky, pričom obidva sú v čeľustiach uložené kolmo. Chrup by mal pozostávať zo 42 zdravých zubov zodpovedajúcich zubnému vzorcu (2 krát 3.1.4.2 / 3.1.4.3), ale je povolená absencia 3. stoličiek (M3). Prípustný je aj zúbkový skus. Dolná čeľusť nesmie byť zúžená na úrovni čeľustných špičákov.
Oči sú svetlohnedé až tmavohnedé, stredne veľké, oválne, nie zapadnuté ani vypuklé, v očných jamkách nie príliš blízko seba ani príliš ďaleko od seba. Očné viečka sú blízko očných buliev, spojivky nie sú viditeľné. Očné bielka (viditeľná časť bielka) nesmú byť červené.
Ušné buľvy sú vysoké a nie veľmi vzadu, previsnuté, silné, stredne veľké, blízko hlavy. Krk nadväzuje na ľahkú, hladkú krivku krku do kohútika, je skôr dlhý ako príliš hrubý. Na krku nesmie byť voľná koža ani laloky. Kohútik je výrazný, najmä u samcov.
Chrbát by mal byť pevný, široký a rovný. Bedrá sú široké, pevne osvalené. Zadok, ktorého kostnatý základ tvorí panva, by mal byť šikmý, široký, relatívne dlhý a pri pohľade zboku mierne zaoblený. Plynule prechádza do chvosta a nikdy nesmie byť "nadstavená", t. j. vyššie v úrovni bedrových kostí ako v kohútiku.
Chvost je husto osrstený, v pokoji visí rovno dole, pri pohybe je len mierne zahnutý nahor. Nikdy by nemal byť nad úrovňou hornej línie.
Hrudník je široký a hlboký, takže siaha aspoň po lakte. Nemá sudovitý tvar, skôr by mal mať oválny prierez. Brucho by malo byť mierne vtiahnuté. Končatiny sú veľmi silné, najmä u samcov.
Farba srsti môže byť žltá pripomínajúca leva, červená, červenohnedá, piesková (svetložltá až krémová). Možné sú aj všetky kombinácie týchto farieb. Na tvári by mala byť vždy čierna maska. Čierne konce psov inde na tele sú prípustné, čierna však nesmie byť prevládajúcou farbou. Svetlejšia srsť na spodnej časti chvosta, v hrive, vo "vlajkách" a "nohaviciach" nesmie narúšať rovnováhu celkového sfarbenia. Malá biela škvrna alebo úzky biely pruh na prednej strane hrude sú tolerované, rovnako ako menšie biele znaky na labkách.