Krasijský ovčiak
FCI:
Patrí do skupiny II - pinče, knírači, nemecké dogy a švajčiarske horské psy, sekcia 2 - nemecké dogy
Povaha:
V prípade temperamentu je C.P. dobromyseľný, pokojný, pomerne ťažko drážditeľný, ale primerane ostrý, odvážny a statočný, keď je to potrebné. Nikdy však nie je bezdôvodne agresívny a je oddaný svojmu majiteľovi. Pôsobí ako nepodplatiteľný strážca, nedôverčivý voči cudzím ľuďom. Zároveň dokáže byť príjemným a dobre vychovaným spoločníkom, hoci si stále zachováva svoju individualitu. Preto od neho nemožno vyžadovať ani očakávať absolútnu (otrockú) poslušnosť. Je to pochopiteľné vzhľadom na to, že ako pes strážiaci stáda dobytka na pastvinách pred veľkými šelmami a zlodejmi sa pri zásahoch musel vždy spoliehať predovšetkým na seba a rozhodovať, kedy a ako zasiahnuť, keď hrozilo bezprostredné nebezpečenstvo. Pravdepodobne preto sa počas výcviku správa tak, akoby zvažoval význam povelu a vyhodnocoval, či je účinný alebo nie.
Výcvik:
Nepatrí do rúk začiatočníkov a ľudí, ktorí sú neistí, nemajú prirodzenú autoritu, sú nedôslední, pasívni a nervózni, ako aj tých, ktorí by ho nedokázali ovládať s úplnou dôslednosťou. Musí vždy presne vedieť, na čom je, čo je dovolené a čo nie. Majiteľ zasa musí byť suverénnym "vodcom svorky", rozhodným a spravodlivým za každých okolností. V tomto smere nesmie nikdy zlyhať. Táto vrodená sebadôvera spolu s oprávneným sebavedomím by mohla viesť psa k tomu, aby sa pokúsil prevziať vedenie v spoločnosti, čo by bolo pre majiteľa nepríjemné, ale z pohľadu psa celkom oprávnené, pretože "svorka" (za ktorú považuje spoločenstvo, v ktorom žije) so slabým vodcom nemá nádej na prežitie. Preto je potrebné postupovať pri jeho výchove so železnou, hoci láskavou dôslednosťou.
Krik určite nepomáha tak ako fyzické tresty. Nie sú ani potrebné, ani vhodné. Takéto konanie majiteľa by viedlo len k zatvrdnutiu psa alebo by ho mohlo vyprovokovať, napr. ak by nadobudol pocit nespravodlivosti alebo dokonca útlaku, k boju za α-pozíciu v spoločnosti. Vzťah medzi majiteľom a psom musí byť založený na vzájomnej dôvere a úcte.
Telesná stavba:
Je to stredne veľký pes harmonickej a robustnej telesnej stavby s dobre vyvinutým svalstvom, pevnej konštitúcie. Dĺžka tela je v pomere k výške 9:8, tvar tela je obdĺžnikový. U samíc býva dĺžka trupu o niečo dlhšia. Výška je 57 - 63 (ideálne 60) cm u samcov a 54 - 60 (ideálne 57) cm u samíc.
Hlava svojou veľkosťou zodpovedá celkovej veľkosti tela, nesmie byť ani príliš jemná, ani príliš hrubá. Pri pohľade zboku by mala byť hlboká (vysoká) a jej obrysové línie zaoblené. Nesmie byť hranatá.
Hrebeň nosa by mal byť rovný a široký, nos čierny, dostatočne veľký a široký. Pri pohľade zboku je mierne pred líniou pier. Tie musia byť mäsité a dobre priliehať k čeľustiam a zubom, nesmú byť previsnuté. Ich okraje sú čierno pigmentované. Vyžaduje sa plný chrup, silné zuby, najmä rezáky, a nožnicový skus.
Oči sú pomerne ďaleko od seba a nesmú byť vypuklé ani zapadnuté. Majú mandľový tvar, gaštanovú alebo tmavohnedú farbu. Ich výraz je úprimný, pokojný a pevný, takmer melancholický vďaka čiernym pigmentovaným okrajom očných viečok. Ušné viečka musia byť zavesené, primerane vysoko, stredne dlhé, aby ich konce dosahovali vonkajšie kútiky očí. Majú tvar písmena V a spadajú plocho pozdĺž líc, pričom vnútorné (predné) okraje sú zahnuté smerom von.
Krk je široký, silný, svalnatý, na pomyselnom priečnom reze oválny, stredne dlhý (asi 25 cm), pevne vsadený do ramien a spojený s hlavou a trupom silným svalstvom. Línia krku môže byť rovná alebo mierne klenutá, línia hrdla je rovná, bez laloku, pretože hrubá koža tesne prilieha ku kostrovému svalstvu a podkožnému tkanivu.
Trup by mal byť silný, stredne dlhý s predĺženým hrudníkom. Horná línia by mala byť rovná, vodorovná alebo mierne sklonená. Kohútik je dlhý, primerane široký, stredne vysoký, pevne spojený s krkom. Chrbát by mal byť rovný, stredne dlhý, široký a svalnatý.
Hrudné končatiny musia byť pri pohľade spredu a zboku rovné a ich časti musia byť dokonale harmonicky spojené. Plecia by mali byť stredne dlhé, široké, šikmé, dobre osvalené a priliehajúce k hrudníku. Ramenné kosti sú pomerne dlhé, uložené šikmejšie ako lopatky, silne osvalené a priliehajúce k hrudníku. Labky sú rovnaké ako labky hrudných končatín.
Pohyb by mal byť harmonický, pružný, dobre koordinovaný. Klusavý pohyb je najobľúbenejší a najelegantnejší. Pri cvale, s dlhým "forehandom" (predĺžená činnosť zadných končatín), pôsobí menej elegantne.
Koža je stredne hrubá, pevná, pružná a dobre prilieha ku kostrovému svalstvu a podkožiu. Nevytvára žiadne záhyby ani vrásky a mala by byť tmavo pigmentovaná.
Srsť musí byť hustá, dlhá, plocho priliehajúca, s bohatou podsadou. Hlava má byť krátko osrstená, rovnako ako predné okraje ušníc a predné strany končatín. Srsť na zadnej strane ušníc by mala byť dlhšia a jemnejšia. Krk je pokrytý dlhou, tuhou a veľmi bohatou srsťou, ktorá tvorí "hrivu", zatiaľ čo na krku je srsť dlhšia a jemnejšia a tvorí "golier", ktorý sa rozširuje pri základni krku. Telo je pokryté dlhou, jemnejšou srsťou na bruchu. Chvost musí byť rovnomerne huňatý, bez "vlajky". Dlhá, jemnejšia srsť na zadnej strane hrude tvorí "vlajky", zatiaľ čo srsť na zadnej strane panvy je ešte dlhšia a huňatejšia a tvorí "nohavice". Dĺžka krycej srsti by mala byť najmenej 10 cm.
Farba srsti je železne sivá (tmavomodrošedá), pričom tmavší odtieň je žiaduci najmä na chrbte. Smerom k bruchu a na nohách sa postupne mení na svetlosivú až pieskovo sivú s tmavosivými pruhmi na predných končatinách. Tmavá maska na tvári siaha až po mozoček. V oblasti zátylku ju lemuje sivá, piesková alebo svetlo plavá srsť s čiernym tieňovaním.
Každá odchýlka od uvedených požiadaviek štandardu sa musí považovať za vadu a posudzovať presne podľa stupňa prejavu.