Kangalský pastiersky pes
FCI:
Anatolský ovčiak patrí do skupiny II - pinče a knírači, molossi, švajčiarske horské a horské psy, sekcia FCI - molossoidné psy, podsekcia FCI - horské psy.
Charakteristika:
Sú inteligentné, hrdé, ale spoľahlivé, veľmi láskyplné a verné svojmu majiteľovi; majú však aj tendenciu správať sa dominantne voči iným psom; dospelé psy sú podozrievavé voči cudzím ľuďom.
Výchova:
Aby bol A.P. skutočne príjemným a dokonale ovládateľným spoločníkom, vyžaduje si láskavé, ale absolútne dôsledné vedenie a rozsiahlu ranú socializáciu od najútlejšej mladosti.
Nepatrí do rúk začiatočníkov; jeho majiteľ musí byť obdarený prirodzenou autoritou, ktorú dokáže uplatniť vo všetkých situáciách, nenásilne, ale jasne, a musí mať predchádzajúce skúsenosti s výchovou a vedením plemien podobnej povahy; nikdy by ho nemali vlastniť ľudia nedôslední, netrpezliví a netrpezliví, impulzívni, často meniaci svoje želania a názory.
Výchova sa musí začať v čo najútlejšom veku spolu s čo najširšou systematickou socializáciou; musí byť láskavá, ale železná; vždy treba mať na pamäti, že pes tohto plemena so svojou fyzickou konštitúciou a povahou musí byť vždy, aj v dospelosti, t. j. A. p. p. vyžaduje veľa pohybu, ale mal by byť vypustený len v dobre oplotenom areáli; môže byť celoročne umiestnený v koterci, ale nesmie tam stráviť celý svoj život. Potrebuje častý kontakt so svojím majiteľom a členmi rodiny.
Dokáže sa rýchlo naučiť povely, pretože je inteligentný a učenlivý, ale nikto od neho nemôže očakávať otrockú poslušnosť; na to je príliš hrdý a sebavedomý a vždy si zachováva istú mieru nezávislosti.
Naliehavo potrebuje vodcu, ktorý nikdy nesmie zlyhať; takýmto situáciám musí majiteľ dôsledne predchádzať; vzhľadom na túto povahovú tendenciu a.p. sa odporúča, aby bol na prechádzkach vždy vedený na vodítku tak, aby kráčal aspoň pol kroku za človekom, s nosom maximálne na úrovni jeho nôh, nikdy nie vpredu. Podľa zákonov psej svorky je to vždy vodca, kto rozhoduje o tom, kam pôjde prvý; preto by mal pes vždy stáť za majiteľom, aby mu bolo dôsledne a úplne nenásilne pripomínané jeho postavenie v skupine.
Stavba tela:
Je to mohutný pastiersky pes s veľkým rámcom, robustnou stavbou tela, silnou hlavou a hustou stredne dlhou srsťou; musí byť veľký a robustný, schopný pohybovať sa značnou rýchlosťou; výška je 74-81 cm u psov a 71-79 cm u sučiek, telesná hmotnosť dospelých psov je 50-65 kg u psov a 40-55 kg u sučiek.
Hlava je u dospelých samcov širšia ako u samíc; mozoček by mal byť veľký, ale v správnom pomere k celkovej veľkosti tela, široký medzi ušnicami, mierne klenutý hore; čelný sklon (stop) je subvertikálny; tlama by mala byť pri pohľade zhora takmer štvorcová, pri pohľade zboku tupo zakončená, pretože sa smerom k nosu len mierne zužuje; jej dĺžka je o niečo menšia ako dĺžka mozočku. Nos je čierny, u exemplárov sfarbených do pečeňohneda hnedý. Pysky sú mierne previsnuté, na okrajoch čierno pigmentované (u hnedo sfarbených jedincov hnedé); okraj hornej pery nepresahuje spodný okraj dolnej čeľuste.
Zuby sú silné, s dokonalým pravidelným nožnicovým skusom, čo znamená, že horné rezáky tesne prekrývajú dolné rezáky, pričom oba sú v čeľusti uložené kolmo; štandard AKC pripúšťa štipcový skus, ale uprednostňuje nožnicový skus; žiaduci je úplný chrup so 42 zubami.
Oči sú v pomere k veľkosti hlavy pomerne malé, hlboko posadené a ďaleko od seba; spojivka nesmie byť viditeľná, čo znamená, že viečka musia tesne priliehať k očným jamkám; farba dúhovky je zlatá až tmavohnedá; okraje viečok sú čierne s výnimkou jedincov s pečeňovo-hnedým pigmentom, ktoré musia byť hnedé.
Ušné viečka by mali byť stredne veľké, trojuholníkového tvaru, na koncoch zaoblené, zavesené, tesne priliehajúce k prednému okraju líc.
Horná línia tela by mala byť mierne klenutá v oblasti bedier; chrbát by mal byť pomerne krátky v pomere k dĺžke končatín; chvost by mal byť dlhý, siahajúci až po hánky, keď je nesený smerom dole; je skôr vysoko nasadený, v pokoji zavesený, na konci mierne zahnutý nahor, v afekte, najmä u samcov, vysoko nesený, zahnutý cez zadok a bedrá; hrudník musí byť dostatočne dlhý a hlboký, aby dosahoval k lakťom; rebrá by mali byť správne klenuté; brucho je zreteľne vtiahnuté; hrudné končatiny sú silno osrstené, primeranej dĺžky, rovné; ich postoj je široký; lopatky sú šikmé, mohutne osvalené, lakte voľne pohyblivé, blízko trupu, prsty silné a pri pohľade zboku mierne sklonené; panvy musia byť silne, ale nie nadmerne osvalené a pri pohľade zozadu kolmé na zem a navzájom rovnobežné.
Činnosť končatín by mala byť pružná, predĺžená; pes pri typickej lokomócii pôsobí dojmom šelmy na love; pri nižších rýchlostiach je prípustný rozkročený krok; krátky krok alebo krokovanie (vysoká a krátka činnosť končatín) je krajne nežiaduce.
Srsť môže byť krátka alebo stredne dlhá, hustá, s bohatou podsadou; vzhľadom na klimatické podmienky môžu byť rozdiely v dĺžke srsti značné; srsť je dlhšia a hustejšia na krku a pleciach; v zime je dlhšia na ostatných častiach tela; všetky farby srsti sú prijateľné.