Jorkšírsky teriér
FCI:
Jorkšírsky teriér patrí do skupiny III - teriéry, sekcia 4 - trpasličí teriéry.
Povaha:
Je to malý, čulý, živý a inteligentný pes vyrovnanej povahy, ako každý teriér veselý, učenlivý, hravý a pri akejkoľvek činnosti pohotový a energický. Mýlil by sa ten, kto by vo výstavnom kruhu videl j. t. s mimoriadne dlhou srsťou stojaceho vo výstavnom postoji na zvyčajne červenou látkou potiahnutomm podstavci (aby vynikla dĺžka srsti) a predpokladal, že ide o psa, ktorého človek večer nájde tam, kde ho ráno nechal. Spôsob, akým pes vystupuje pri posudzovaní na výstave, je len výsledkom tvrdého výcviku.
J.t. je každým centimetrom teriér, ako sa sluší a patrí. Napriek svojej veľkosti je odvážny, aktívny, podnikavý a živý. Nikdy sa nesmie nechať zastrašiť. Nechýba mu ani samostatnosť, hoci svojho majiteľa veľmi miluje. Svojím správaním ho dokáže doslova očariť, takže či chce, alebo nie, často mu odpustí akýkoľvek malý prehrešok proti "etikete", pretože pre svoju neodolateľnú roztomilosť nemôže inak. Ako by aj nemohol, keď ho tento pes miluje celou svojou dušou, je mu oddaný a je naňho fixovaný. Najšťastnejší je v jeho bezprostrednej blízkosti, či už celý deň leňoší okolo domu, alebo sa vydáva na túru. Ani taká fyzicky náročná túra mu nerobí problémy, pretože je športovo založený.
Miluje pohyb a agility je pre neho športová disciplína. Vždy trénuje a súťaží s plným nasadením a extrémnym nadšením. Využíva svoju rýchlosť, obratnosť, šikovnosť a obratnosť. Rád sa hrá s deťmi (nesmú mu ublížiť ani ho z neznalosti ponížiť, má svoju hrdosť) alebo s domácimi zvieratami (je k nim priateľský).
Vzdelanie:
Vzdelanie j. t. nie je veľmi náročné, zvládne ho aj začiatočník, ale musí sa musí byť láskavo dôsledná a musí sa s ňou začať v čo najskoršom veku. Nie každý to však dokáže, najmä keď malé šteňa "vie, ako na to". Správne vycvičený J.T. je poslušný a dobre ovládateľný. Je vhodný aj do najmenšieho mestského bytu, zvyknutý od šteňacieho veku, pri správnom postupe sa naučí používať mačací záchod. Extrémne dlhá srsť výstavných psov si vyžaduje mimoriadnu starostlivosť, ktorá je naozaj náročná. Jej súčasťou je pravidelné česanie.
Stavba tela:
Ide o malého, ale kompaktného a pomerne robustného psa s dokonale vyváženou telesnou stavbou. Musí mať úhľadný vzhľad, dlhá rovná srsť splývajúca po oboch stranách tela až na zem a na hornej strane tela úhľadne rozdelená rovnou cestičkou, ktorá sa tiahne od nosa až ku koreňu chvosta. Hrdé nosenie hlavy a pohyb vzbudzujú dojem sebavedomia. J.t. sa rozhodne necíti byť hendikepovaný svojou veľkosťou. Telesná hmotnosť by nemala presiahnuť 3,2 kg.
Lebka by mala byť skôr malá a na vrchu plochá, nie príliš výrazná (veľká) alebo okrúhla (na vrchu klenutá). Ňufák by nemal byť príliš dlhý. Nos je čierny. Skus by mal byť nožnicový, pravidelný a úplný - 6 horných rezákov tesne prekrývajúcich 6 dolných rezákov, oba kolmo a pevne uložené v symetrických čeľustiach.
Oči majú byť stredne veľké, tmavé, iskrivé, s prenikavým, inteligentným pohľadom, nastavené tak, aby smerovali priamo dopredu. Nesmú byť vypuklé. Okraje očných viečok musia byť tmavo pigmentované. Ušné lalôčiky musia byť malé, v tvare písmena V, vzpriamené, nie príliš vzdialené od seba a pokryté krátkou srsťou tmavej hnedej farby.
Krk by mal byť dostatočne dlhý, aby umožňoval hrdé nosenie hlavy, t. j. vysoký. Telo by malo byť kompaktné, chrbát rovný a bedrá pevné. Chvost sa zvyčajne skracuje (len v krajinách, kde tento postup nie je zakázaný zákonom na ochranu zvierat), ale nemusí byť skrátený. Ak je chvost stiahnutý, mal by byť stredne dlhý, bohato osrstený, tmavšej farby ako srsť inde na tele. Je mierne nad chrbtovou líniou tela. Ak nie je ostrihaná, musí byť bohato osrstená a srsť na nej musí byť tmavšej modrej farby ako na zvyšku tela, najmä na jej konci. Mala by byť čo najrovnejšia. Jej dĺžka musí byť v súlade s jej celkovým vzhľadom.
Hruď musí byť tvorená primerane klenutými rebrami. Hrudné končatiny sú rovné, bohato pokryté srsťou sýtohnedej farby. Kly sú na koncoch o niekoľko odtieňov svetlejšie ako pri korienkoch. Trsť by nemala siahať nad lakte. Lopatky by mali byť primerane sklonené.
Zadné končatiny sú pri pohľade zozadu úplne rovné, s mierne šikmými kopytami, bohato pokryté srsťou sýtej pálenej farby. Aj tu sú končeky o niekoľko odtieňov svetlejšie ako korene. Opálenie nepresahuje kolená. Labky by mali byť zaoblené, pazúry čierne. Pohyb je voľný, výdatný. Pohyb hrudných a panvových končatín musí byť priamy, pričom horná línia tela musí byť počas pohybu vodorovná.
Srsť na tele musí byť primerane dlhá, dokonale rovná (nikdy nie zvlnená), lesklá, s jemnou hodvábnou štruktúrou. Nikdy nesmie byť zvlnená a nesmie psovi brániť v pohybe. Na hlave by mala byť dlhá, splývavá, sýtohnedej farby, po stranách tmavšia.Po stranách, okolo základne uší a na ňufáku, kde musí byť veľmi dlhá, by mala byť tmavšia. Trikolóra na hlave nesmie prechádzať na krk a nesmie sa miešať s čiernou alebo tmavou farbou psov. Farba srsti na tele musí byť tmavá oceľovo modrá (nie strieborná modrá) a musí siahať od zátylku po koreň chvosta. Nikdy sa nesmie miešať s plavou, bronzovou alebo tmavou farbou psov. Srsť na prednej strane hrudníka je sýtej, jasne pálenej farby. Všetky pálené psy sú pri koreni tmavšie ako v strede a smerom ku koncom postupne zosvetľujú.
Všetky odchýlky od požiadaviek štandardu by sa mali považovať za chyby a posudzovať presne podľa stupňa závažnosti s ohľadom na zdravie a pohodu psa alebo suky. Medzi vylučujúce chyby patrí agresivita alebo plachosť. Jedinci, ktorí vykazujú zjavné fyzické alebo behaviorálne anomálie, musia byť na výstave diskvalifikovaní.