Jazvečík štandardný drsnosrstý
FCI:
Jazvečík patrí do skupiny IV - Jazvečíky.
Povaha:
Je to poľovný pes, odvážny, húževnatý, vytrvalý a obratný, s jemným čuchom, priateľskej povahy, nikdy nie bojazlivý alebo agresívny, vždy vyrovnanej povahy. Je známy svojou inteligenciou, vynaliezavosťou a bystrosťou alebo dôvtipom, ktoré vlastnosti dokáže hojne využívať v každodennom živote. Vyniká aj svojou neobyčajnou húževnatosťou a vytrvalosťou. Hovorí sa o ňom, že je trochu tvrdohlavý a jeho poslušnosť má vraj svoje hranice, čo je však čiastočne spôsobené jeho prirodzenou nezávislosťou (pri love musí byť schopný rozhodovať sa sám) a čiastočne jeho vzťahom s majiteľom.
Vzdelanie:
Pri výchove a výcviku sa ho majiteľ nikdy nesmie snažiť zlomiť. Neznáša dobre výčitky, nehovoriac o iných trestoch, "urazí" sa a prestane komunikovať. Keďže je veľmi vnímavý a bystrý, dobre rozumie intonácii hlasu. Pri jeho výchove je nevyhnutný pokoj, trpezlivosť, rozvaha a láskavá, ale železná dôslednosť.
Je spoločenský a fixovaný na svojho majiteľa a jeho rodinu, nerád je sám, a preto nepatrí trvalo do vonkajšieho koterca. K cudzím ľuďom však býva rezervovaný a často na nich šteká, pretože sa ich snaží strážiť. Včasná socializácia je nevyhnutná. S deťmi vychádza dobre, ale nesmie sa s ním zaobchádzať ako so živou hračkou, má svoju vlastnú dôstojnosť. Môže žiť v "spoločnej domácnosti" s domácimi zvieratami, ak je na ne od malička zvyknutý.
Ak nie je zvyknutý na lov, bude vďačný za dlhšie prechádzky, ale je prispôsobivý, nemusia byť každodenné. Jeho lovecké vlohy sú tak hlboko zakódované, že ak sa rozhodne loviť na prechádzke v prírode, zvyčajne na zavolanie neposlúchne, preto tam, kde je takéto riziko, je lepšie viesť ho na vodítku. Každý jazvečík miluje pohodlie a užíva si ho, keď má príležitosť. Najmä tí mladší bývajú veľmi aktívni, vtedy je lepšie poskytnúť im nejaké zamestnanie, napr. tréning agility.
Telesná stavba:
Stavba tela je kompaktná, svalstvo by malo byť pevné, telesný rámec je pretiahnutý obdĺžnikový kvôli krátkosti končatín. V členských krajinách FCI sa chová v 9 rasách (3 srsťové variety v 3 veľkostiach). Najväčšia je štandardná, je to rasa základnej veľkosti, z ktorej sú miniaturizáciou odvodené dve menšie rasy, trpasličia a králičia. Veľkostné rasy sa rozlišujú podľa obvodu hrudníka. Štandardná má viac ako 35 cm, trpasličia má obvod hrudníka 30 - 35 cm a králičia maximálne 30 cm. Vyznačuje sa hrdým držaním hlavy a pozorným výrazom tváre. Každý jedinec musí typovo zodpovedať svojmu pohlaviu. Je veľmi pohyblivý a agilný.
Hlava je predĺžená a rovnomerne sa zužuje od zátylku až po nos. Nadočnicové oblúky sú výrazné. Mozoček je pomerne plochý, čelný sklon je len naznačený a postupne prechádza do mierne klenutého nosového chrbta. Nos je veľký, dlhý a úzky, papuľa musí byť predĺžená, dostatočne široká a silná.
Ústa sa musia široko otvárať, čeľuste sú pomerne silné, skus musí byť nožnicový, pravidelný, chrup úplný, so silnými, presne priliehajúcimi špičákmi. Pysky sú blízko čeľustí a zubov, horná čeľusť úplne zakrýva dolnú čeľusť.
Oči sú stredne veľké, oválne, primerane ďaleko od seba, s jasným, energickým, ale priateľským, nikdy nie nepríjemne prenikavým pohľadom. Farba dúhoviek je žiarivá tmavá červenohnedá až čiernohnedá bez ohľadu na farbu srsti. Takzvané sklovité, rybie alebo perleťové oči sú nežiaduce a tolerujú sa len u psov s farbou merle. Uši by mali byť dostatočne vysoké a dlhé. Na koncoch sú zaoblené a mali by byť pohyblivé. Predný okraj uší by mal byť blízko líc.
Krk musí byť dostatočne dlhý, voľný a vysoko nasadený, svalnatý. Krk by mal byť mierne klenutý, horná línia tela pri pohľade zboku plynule prechádza od krku k mierne sklonenému chrbtu. Kohútik by mal byť výrazný, vysoký, chrbát rovný alebo mierne sklonený, pevný a dobre osvalený. Bedrá sú primerane osvalené a dostatočne dlhé. Zadok by mal byť široký, primerane dlhý, mierne sklonený. Chvost nesmie byť nasadený príliš vysoko, nesie sa v predĺžení hornej línie a v poslednej tretine môže byť mierne zahnutý nahor.
Predhrudie je výrazné, hrudník má oválny tvar a je priestranný. Brucho je mierne vtiahnuté. Hrudné končatiny sú svalnaté, dobre zauhlená, suché, rovné, silne osrstené, s labkami smerujúcimi rovno dopredu. Lopatky sú svalnaté, dlhé a šikmé. Ramenné kosti sú silné a dobre osvalené, voľne pohyblivé. Predlaktia by mali byť krátke a rovné.
Tlapy s tesne uzavretými prstami sú správne klenuté, so silnými, odolnými a pružnými stielkami a krátkymi, silnými pazúrmi. Prvé prsty ("palce") sú nefunkčné, ale nesmú byť odstránené. Zadné končatiny sú silne osvalené, rovnobežné. Stehná sú pevne osvalené a dostatočne dlhé, kolená sú široké a silné, silne zauhľované, predkolenia krátke, dobre osvalené. Hánky by mali byť dobre zaoblené, šľachovité a suché. Kopytá sú pomerne dlhé, holenné kosti sú pohyblivo spojené s predkolením. Labky sú tvorené štyrmi tesne priliehajúcimi, správne klenutými prstami, ktoré sa dotýkajú zeme vysokými chodidlovými vankúšikmi. Pohyb má byť priestranný, plynulý a ľahký.
V hladkej srsti je srsť krátka, lesklá, hladko priliehajúca a tvrdá, hustá kdekoľvek na tele. Chvost musí byť jemný a plnej dĺžky, ale nie príliš bohato osrstený. Farba srsti môže byť jednotná, dvojitá alebo škvrnitá (tigrovaná a žíhaná). Jednotná farba srsti môže byť červená, červenožltá, žltá. Dvojitá farba srsti môže byť čierna s pálením alebo hnedá s pálením.
U hrubosrstého typu je krycia srsť, s výnimkou papule, obočia a ušných lalôčikov, pretkaná podsadou a musí byť (na tele) dokonale priliehavá, hustá, drôtovitá. Na ňufáku vytvára výraznú bradu a nad očami husté obočie. Farba srsti je prevažne svetlá až tmavá diviačia, odtieň suchého lístia a prijateľné sú rovnaké farby ako hladká srsť.
U dlhosrstého typu je srsť mäkká, lesklá, zmiešaná s podsadou, priliehavá, dlhšia pod krkom a na spodnej strane tela, na ušných lalôčikoch, ktorých okraje presahujú, a na zadnej strane hrudných a panvových končatín (kde vytvára "vlajky" a "nohavice"). Najdlhšia je na spodnej strane chvosta, kde tvorí "vlajku". Sfarbenie je rovnaké ako pri hladkej srsti. Dlhá srsť si vyžaduje pravidelnú starostlivosť.
Všetky odchýlky od požiadaviek štandardu by sa mali považovať za chyby a posudzovať presne podľa ich závažnosti s ohľadom na zdravie a pohodu psa alebo suky. Medzi vylučujúce vady patrí výrazná plachosť alebo agresivita, predkus alebo podkus dolnej čeľuste, krížový skus, nesprávne postavenie špičákov dolnej čeľuste, absencia jedného alebo viacerých špičákov, jedného alebo viacerých rezákov, iných premolárov a molárov, členitý hrudník (pri pohľade zboku ostro zakrivený prechod dolnej línie hrudníka do línie brucha), akékoľvek chyby v tvare a nesení chvosta, veľmi voľné lopatky, opačné (predsunuté) ohnutie (zalomenie) zápästia, rovnomerné čierne sfarbenie srsti bez pálenia, biele sfarbenie srsti s pálením alebo bez neho, iné sfarbenie srsti, ako je uvedené v štandarde.