Japonský teriér
FCI:
Patrí do skupiny III - teriéri, sekcia 2 - nízke kone.
Charakteristika:
J.t. je pes temperamentný a veselý, typickej teriérskej povahy, temperamentný, niekedy zlomyseľný, hravý, pohyblivý a živý, ale doma pokojný a priateľský. Je to výrazná osobnosť s náležitým sebavedomím, ale nechýba mu zmysel pre humor. Je to spoločenský pes, oddaný a očarujúci partner, najmä pre obyvateľov mesta. Podľa Japoncov žije len preto, aby potešil svojho majiteľa. Na deti nežiarli a dokáže sa s nimi primerane hrať.
Vzdelanie:
Keďže je inteligentný, múdry a učenlivý, nie je ťažké ho vychovávať s potrebnou láskavou dôslednosťou, a preto je vhodný pre úplných začiatočníkov. Je vhodný aj do najmenších mestských bytov a je veľmi čistotný. Hoci má rád pohyb, jeho nároky na prechádzky nie sú prehnané. Najmä v zime, v mrazivom počasí, nemôžu byť príliš dlhé, pretože kvôli jeho krátkej srsti mu hrozí prechladnutie a omrzliny (najmä na ušiach). Z rovnakého dôvodu, ale aj kvôli jeho temperamentu, ho nemožno držať vo vonkajšom koterci.
Keďže je rýchly a obratný, mohol by byť vhodný na tréning agility. Stále patrí medzi vzácne plemená. Mimo Japonska sa vyskytuje len zriedkavo. Pre jeho budúcnosť by bolo najprínosnejšie, keby sa mohol predvádzať v zahraničí (najmä v Európe a USA, prípadne aj v Austrálii) širšiemu okruhu potenciálnych záujemcov.
Stavba tela:
Je to malý, úhľadný a elegantný pes kompaktnej telesnej stavby s hladkými obrysovými líniami. Nikdy nesmie byť hrubý alebo ťažký. Celkový vzhľad pripomína porcelánové figúrky nazývané imari v Japonsku. Proporcia kohúta je vyššia. k dĺžke trupu je 1 : 1, formát tela je štvorcový.
Hlava má byť pretiahnutá, trojuholníkového tvaru pri pohľade spredu, tzv. dobre vyplnená (t. j. bez priehlbín, nie vpadnutá) pod očami. Mozoček je na vrchole plochý, pomerne úzky. Čelný sklon (stop) by mal byť povrchový, ale zreteľný. Čumák je rovnako dlhý ako mozoček, na konci mierne zašpicatený. Celkovo má klinovitý tvar. Nosová chrbtica musí byť rovná, nos čierny.
Pysky by mali byť tenké, blízko čeľustí a zubov. Čeľuste musia presne priliehať k sebe a nesmú byť slabé. Zuby sú silné, biele. Vyžaduje sa dokonalý a úplný nožnicový skus, 6 rezákov hore, 6 dole a horná čeľusť tesne prekrývajúca dolnú čeľusť, obe kolmo uložené v čeľustiach. Líca by mali byť ploché, nie bočne vypuklé.
Oči by mali byť primerane veľké, šikmé, iskrivé, oválneho tvaru, s tmavými dúhovkami bez najmenšieho náznaku svetlejšieho sfarbenia. Uši by mali byť vysoko nasadené, skôr malé, tenké a v tvare písmena V. Sú preklopené dopredu, so záhybom nad hornou líniou mozočku. Vnútorné okraje priliehajú k častiam nad očami.
Krk je stredne dlhý, silný, ale elegantný. Postupne sa rozširuje smerom k ramenám a prechádza do nich celkom plynulo. V oblasti krku by mal byť mierne klenutý. Chvost by mal byť vysoko nasadený (pri pohľade zboku pred sedacími hrboľmi na panve), pomerne tenký a podľa štandardu FCI by mal byť stočený na 3. alebo 4. chvostovom stavci (v krajinách, kde to zakazuje zákon na ochranu zvierat, sa neskracuje). Hrudník by mal byť hlboký, predhrudie je pri pohľade zboku výrazné, ale pri pohľade spredu nesmie byť príliš široké. Rebrá sú primerane klenuté.
Končatiny by nemali byť ani príliš dlhé, ani príliš krátke - nesmú narúšať harmonický vzhľad jedinca. Hrudné kosti sú úzke, nikdy nie príliš ťažké (hrubé), lopatky sú primerane sklonené a predlaktia rovné. Zadné končatiny sa vyznačujú dlhými stehnami a primerane zaúhlenými kolenami a hánkami.
Tlapy by mali byť čisté, uzavreté, s pevne zovretými, ale dokonale rozmiestnenými a klenutými prstami s pružnými stielkami a pevnými pazúrmi, ktoré by mali byť tmavej farby, najlepšie tmavočiernej. Tlapky hrudných končatín sú mierne predĺžené, ani mačacie, ani zajačie, ale krátko oválne, zatiaľ čo panvové končatiny sú výrazne zaoblené, "mačacie". Pohyb musí byť výrazom zdravia jedinca, musí byť ľahký a obratný, rýchly a obratný.
Srsť je veľmi krátka, maximálne 2 mm dlhá, jemná, hustá a hladká. Jej sfarbenie musí byť vždy trojfarebné, s prevažne čiernou a pálenou hlavou a bielymi ostatnými časťami tela, prípadne s čiernymi škvrnami a čiernymi alebo pálenými škvrnami na tele. Japonskí chovatelia mu venujú veľkú pozornosť, často väčšiu ako celkovej stavbe tela. Čierna farba musí byť sýta (nie sivočierna), triesloviny červenohnedé, farba zrelého zeleného ostnatého oplodia práve vylúpaného semena madaly.
V ideálnom prípade by mala byť oblasť papule okolo nosa opálená. Chrbtová časť nosa by mala byť čierna a na lícach a nad očami môžu byť malé zaoblené škvrny opálenia. Spodná čeľusť a hrdlo by mali byť sfarbené do bielej a hnedej farby, pričom hnedá farba by mala tvoriť oblasť v tvare písmena "V". Ušné laloky a ostatné časti hlavy majú byť čierne. Na prevažne bielom tele je žiaduca kruhová čierna značka (škvrna). Niekedy je trup celý biely, niekedy sú škvrny na hornej strane trupu veľké a splývajú do tzv. sedla, niekedy sú oči zakrúžkované na bielo. Existujú aj rovnomerne biele exempláre a exempláre s bielou hlavou a len čierno sfarbenými ušnými lalôčikmi, ako aj exempláre s bielo sfarbeným nosom a úzkym pruhom tiahnucim sa cez chrbát nosa až na čelo, kde vytvára "lysinu".
V Osake a okolí sa chovajú J.T. s čokoládovo hnedou hlavou s bielymi znakmi. Tento typ sfarbenia však nie je úplne v súlade s požiadavkami súčasného štandardu FCI. Ak je hlava skutočne čokoládovo hnedá, musí byť aj nos čokoládovo hnedý, čo však súčasný štandard nepozná. Podľa japonských chovateľov sú psy s prevahou čiernej farby na tele nežiaduce na výstavné aj chovateľské účely. Dve ohraničené škvrny na tele sa uprednostňujú pred čisto bielou. Čierne škvrny na trupe sú prijateľné, rovnako ako väčšie škvrny s pálením. Absencia odznakov pálenia na hlave je prijateľná, jednotná čierna hlava sa považuje za elegantnú.