Jaemthund
FCI:
Patrí do skupiny V - špice a primitívne plemená, sekcia 2 - severské poľovné psy.
Charakteristika:
Je to odvážny a energický pes, ale aj dobre ovládateľný a úplne pokojný. Je preto vhodný nielen na poľovnícku prácu, ale aj ako ovčiarsky pes, strážny pes, sánkarský pes a dokonca aj ako armádny služobný pes. Pri správnom vedení, vhodnej socializácii, výchove a výcviku môže byť príjemným spoločníkom aj pre človeka. Tým sa stáva najmä mimo svojej domoviny, doma sa využíva takmer výlučne na lov losov.
Je mimoriadne inteligentný a pracovitý. Pracuje v podstate ako lovec, ak nájde stopu losa, vydá sa za ním a dokáže, aj keď je sám, držať obeť na mieste možno aj hodinu, kým neprídu lovci, ktorí sa riadia jeho hlasom. Krúži okolo loveného zvieraťa, predstiera výpady a obratne sa vyhýba jeho kopytám a parohom.
Vzdelanie:
Výchova musí byť láskavá, ale absolútne nevyhnutná dôsledná. Nie je preto vhodným plemenom pre osoby, ktorým táto vlastnosť chýba. Nie je to ani najvhodnejšie plemeno pre úplných začiatočníkov. Nemožno ho trestať za jeho lovecké inštinkty. Dôležité je vytvoriť medzi ním a jeho majiteľom vzťah založený na vzájomnom porozumení a rešpekte.
S inými psami vychádza celkom dobre, ale je potrebné ho na ne, ako aj na iné zvieratá, privyknúť už v ranom veku počas potrebnej socializácie. Je to potrebné aj preto, že niektoré psy majú tendenciu správať sa voči iným psom dominantne a ostatné zvieratá považujú za korisť. So staršími a správne poučenými deťmi vychádzajú bez problémov.
Voči cudzím ľuďom je rezervovaný, ale nie je voči nim agresívny. Úlohu strážneho psa plní tak, že štekotom oznamuje každú nečakanú návštevu. Doma je to jemný a priateľský pes, ktorý je oddaným a verným priateľom svojho majiteľa a členov rodiny. V ich spoločnosti sa cíti veľmi dobre, ale uprednostňuje celoročné umiestnenie vo vonkajšom koterci. Častý a dostatočný kontakt s ľuďmi však musí byť zaručený. Nie je vhodný na chov v byte. Ak by musel byť doma dlhší čas sám, mohol by dokonca začať ničiť zariadenie bytu. Ale ani v koterci nie je rád sám, inštinkt svorky je v ňom príliš silný, takže je naozaj šťastný, keď môže žiť v spoločnosti iných psov tohto plemena. Na prechádzkach je bezpečnejšie viesť ho na vodítku.
Telesná stavba:
Je to väčší silný pes severského špica s obdĺžnikovým telesným rámcom, robustný, ale obratný. Nikdy nesmie byť príliš dlhého telesného rámca ani príliš ťažký. Kohútiková výška sa u psov pohybuje od 57 do 65 (ideálne 61) cm, u sučiek od 52 do 60 (ideálne 56) cm.
Hlava je podlhovastá, s primeranou šírkou medzi ušnicami a lebka by mala byť v hornej časti mierne klenutá. Čelný sklon je výrazný, ale nie príliš strmý, papuľa meraná od stopu po špičku nosa je o niečo kratšia ako dĺžka lebky. Smerom k nosu sa tlama postupne zužuje, ale pri pohľade zhora ani zboku nesmie byť špicatá alebo tupo zašpicatená. Nosová chrbtica je rovná, široká a silná. Nos by mal mať široko otvorené nozdry.
Pery musia byť blízko čeľustí a zubov a skus musí byť nožnicový. Líca musia byť suché a nesmú vyčnievať do strán. Oči majú mierne oválny tvar, hnedú farbu a ich výraz je živý, ale pokojný. Uši majú byť vysoko nasadené, dokonale vzpriamené, na koncoch zašpicatené a veľmi pohyblivé. Ich dĺžka je o niečo väčšia ako šírka pri základni a na vnútorných stranách sú dobre osrstené. Poloha ušných lalokov odráža pre dobrého pozorovateľa presný emocionálny stav psa.
Krk by mal byť dlhý, silný a vysoko nasadený. Telo je silné, jeho dĺžka by mala byť o niečo väčšia ako kohútik. Chrbát musí byť rovný, mierne sa zvažujúci od kohútika smerom dozadu. Bedrá sú široké a dobre vyvinuté. Zadok je primerane široký a len mierne sklonený. Chvost musí byť vysoko nasadený, stredne dlhý, primerane silný, nesený nahor, zahnutý, ale nie stočený do úzkeho kruhu alebo pripevnený k chrbtu alebo bedrám, a mal by byť husto osrstený, ale srsť by nemala tvoriť dlhé "strapce" na spodnej strane.
Hrudník musí byť primerane hlboký, so správne klenutými rebrami a brucho by malo byť len mierne vtiahnuté. Hrudník by mal mať dlhé, šikmé lopatky, pričom lakte by mali správne priliehať k hrudníku. Predlaktia sú rovné, suché, so silnými kosťami. Labky by mali byť pevné, mierne oválneho tvaru, s pevne zatvorenými prstami a smerovať rovno dopredu. Zadné končatiny musia byť navzájom rovnobežné. Kolená musia byť správne zaúhlené, rovnako ako hánky.
Srsť sa skladá z krycej srsti a podsady. Krycia srsť je pomerne priliehavá ku koži, ale nie úplne hladká. Spodná srsť by mala byť krátka, mäkká, svetlejšia, prevažne krémovej farby. Srsť je krátka na hlave a predných končatinách a dlhšia na krku, hrudi, chvoste a zadných končatinách a stehnách.
Sfarbenie môže byť svetlosivé alebo tmavosivé. Typické sú svetlosivé alebo krémové znaky po stranách papule, na lícach, na krku a v prednej časti hrude. Na bruchu, končatinách a pod chvostom je sfarbenie svetlejšie.
Akákoľvek odchýlka od požiadaviek štandardu sa považuje za vadu a posudzuje sa presne podľa stupňa prejavu.