Jack Russell teriér

Jack Russell teriér

FCI:

Patrí do skupiny III - teriéri, sekcia 2 - nízke kone.

Charakteristika:

Je to mimoriadne živý, čulý a aktívny teriér s jasným inteligentným výrazom, odvážny a nebojácny, vždy priateľský a sebavedomý. Je milý, takmer očarujúci, za každých okolností živý a podnikavý, vždy spontánny, hravý, nespútane veselý a na svoju veľkosť neuveriteľne sebavedomý. Keďže je prirodzene bystrý, okamžite reaguje na všetko, čo sa okolo neho deje. Niektoré psy dosť šteká, ale túto tendenciu možno výrazne obmedziť výcvikom (ktorý sa musí začať už v ranom veku). Je v ňom toľko energie, vitality a optimizmu, že "ani nezapadne".

Je tiež veľmi spoločenský, potrebuje byť v kontakte so svojím majiteľom a členmi rodiny, zatvorenie do vonkajšieho koterca by pre neho bolo prísnym trestom. V rodine spoľahlivo funguje ako zdroj a poistka všeobecnej pohody a dobrej nálady. Je ideálnym spoločníkom pri detských hrách, aj tých hlučnejších.

Výchova:

Iné psy znáša väčšinou bez problémov, rovnako ako iné malé domáce zvieratá, ale od ranej mladosti by mal byť zvyknutý na mačku alebo fretku. Jeho výchova nie je náročná, ak je majiteľ láskavý, ale pevne dôsledný. Musí si byť vždy dobre vedomý, že akúkoľvek nedôslednosť z jeho strany skôr či neskôr využije a pravdepodobne aj "zneužije", pretože J. R. t. je nielen múdry, ale aj "riadne mazaný". Kvôli jeho roztomilosti a radosti zo života, ktorá z neho doslova srší, je ťažké, dokonca nemožné, neodpustiť mu drobné nerozvážnosti.

Je veľmi živý, miluje loptové hry a iné fyzické a duševné aktivity. Je neúnavný a výborne sa hodí na výcvik agility - má prirodzenú rýchlosť, obratnosť a usilovnosť. Učí sa rád a rýchlo, trénuje a súťaží s radosťou a veľkým nasadením. Má veľkú radosť z každého úspechu a teší sa, keď mu jeho majiteľka dáva najavo, že sa s ním teší, hladkaním a chválením s výrazne veselou intonáciou.

J.R.T. by sa mal naučiť spoľahlivo aportovať už v ranom veku, inak je lepšie držať ho na vodítku pri prechádzkach v prírode, pretože jeho lovecký inštinkt je stále silný. Hoci už zvyčajne nie je loveckým psom, ak narazí na stopu zveri, pravdepodobne ju bude sledovať a môže to byť pre neho taký silný podnet, že ju neopustí ani po privolaní, čo by sa mu mohlo stať osudným. Ak nemá stopercentné privolanie, môže byť bezpečne vypustený len v oplotenej záhrade, ale oplotenie musí byť dokonalé, pretože prelezie aj malú dieru a je výborný hrabáč. Kvôli jeho záľube v hrabaní (čo nie je samoúčelné, väčšinou ide o hrabanie pre rôzne hlodavce) nemusí byť ideálnym spoločníkom pre záhradkárov, ale tí mu môžu vyhradiť plochu s pevným plotom, kde sa môže zahrabať.

Stavba tela:

Stavba tela by mala byť silná a pružná aj pri malých rozmeroch tela. Kostra tela je obdĺžniková, pretože celková dĺžka tela presahuje kohortnú výšku, ktorá je v ideálnom prípade 25 - 30 cm. Pokiaľ ide o telesnú hmotnosť, zodpovedá približne 1 kg na 5 cm výšky, t. j. pri 25 cm vysokom jedincovi by to malo byť približne 5 kg a pri 30 cm vysokom jedincovi približne 6 kg.

Hlava by mala mať v hornej časti plochý mozog strednej šírky, ktorý sa smerom k očiam postupne zužuje a prechádza do širokej papule. Čelný sklon (stop) je sklonený, ale nie šikmý alebo dokonca prepadavý. Papuľa by mala byť o niečo kratšia ako lebka, vzdialenosť od dorazu k nosu, meraná od spojnice vnútorných očných kútikov po špičku nosa, by mala byť o niečo menšia ako vzdialenosť od dorazu k týlnemu hrboľu, meraná od spojnice vnútorných očných kútikov po špičku týlneho hrboľa.

Nos je čierny. Pysky sú blízko čeľustí a zubov a ich okraje sú čierno pigmentované. Čeľuste by mali byť veľmi silné, hlboké (t. j. vysoké), široké a pevné v pomere k veľkosti psa. Zuby musia byť pomerne veľké a vyžaduje sa nožnicový skus. Oči by mali byť malé, mandľového tvaru, tmavé, s ostrým výrazom. Nesmú byť vypuklé. Očné viečka musia tesne priliehať k očným buľvám, s čiernym pigmentom na okrajoch. Uši môžu byť preklopené dopredu alebo previsnuté, primerane hrubé a veľmi pohyblivé. Žuvacie svaly na lícach sú pevné.

Krk je silný, suchý a umožňuje elegantné nosenie hlavy. Telo by malo mať obdĺžnikový tvar, vzdialenosť od kohútika po základňu chvosta by mala mierne presahovať výšku kohútika. Chrbát musí byť rovný, bedrá sú krátke, silné a vďaka osvaleniu veľmi mohutné. Chvost je v pokoji zavesený a pri pohybe by mal byť vzpriamený. Ak je kupírovaný, jeho koniec by mal byť na úrovni ušných lalôčikov. Je možné kupírovanie (ale len v krajinách, kde to nezakazujú zákony na ochranu zvierat).

Hrudník by mal byť skôr hlboký ako široký, so spodným okrajom hrudníka primerane vysoko nad zemou. Hrudná kosť by mala byť približne v 1/2 vzdialenosti medzi základňou a vrcholom kohútika. Hĺbka na úrovni kohútika by mala zodpovedať dĺžke voľných častí hrudnej kosti meranej od základne po vrcholy lakťov. Obvod meraný tesne za lakťami by mal byť približne 40 - 43 cm. Rebrá sú v horných častiach pri chrbtici výraznejšie klenuté, smerom nadol k hrudnej kosti sú plochejšie. Pri pohľade zboku vyčnieva horná časť hrudnej kosti pred predným okrajom ramenného kĺbu a tvorí základ predhrudia.

Hrudné končatiny majú šikmé, nahor a dozadu smerujúce, nie príliš hrubo osvalené lopatky, dostatočne dlhé ramenné kosti a lakte presne pod trupom. Voľné časti končatín sú pri pohľade spredu a zboku rovné od lakťov až po labky. Zadné končatiny by mali byť silné a svalnaté, s vyváženými proporciami vo vzťahu k ramenám. Kolená musia byť správne zaúhlené, hánky nízko pri zemi, chodidlá pri pohľade zozadu rovnobežné. Hánky nesmú byť ani zbiehavé, ani rozbiehavé.

Labky by mali byť zaoblené, relatívne malé, s primerane klenutými prstami a pevnými chodidlovými vankúšikmi. Nemali by byť ani vytočené, ani vtiahnuté. Pohyb je priamy, voľný a ľahký, elegantný.

Srsť môže byť hladká, tvrdá ("krehká") alebo hrubá, odolná voči poveternostným vplyvom. Nie je upravená tak, aby vyzerala hladká alebo huňatá. Sfarbenie musí byť prevažne základné biele; škvrny môžu byť čierne alebo pálené. Pálenie môže mať rôzne odtiene od najsvetlejšieho po najbohatší (gaštanovo-hnedý). Každá odchýlka od požiadaviek štandardu sa musí považovať za vadu a posudzovať presne podľa stupňa závažnosti a vplyvu na zdravie a pohodu psa alebo suky.

Za vady sa považuje najmä nedostatok typických teriérskych znakov, nedostatočná harmónia telesnej stavby (napr. v dôsledku prílišného zdôraznenia niektorého morfologického znaku), lenivý alebo neistý pohyb, zlý skus. Každý jedinec, ktorý vykazuje zjavné telesné alebo behaviorálne anomálie, musí byť na výstave diskvalifikovaný.

Klub chovateľov:

www.kcht.cz

Máte otázku?

Náš odborník na výživu je vám k dispozícii.
Vstúpte do poradenskej miestnosti