Istrijský krátkosrstý stavač
FCI:
Krátkosrstý ohař istrijský patrí do skupiny VI - Poľovné psy, farebné a príbuzné plemená, sekcia - Poľovné psy.
Charakteristika:
Je to jemný, poslušný a pokojný pes, doma mierny, ale pri love aktívny, nezávislý, nadšený a vášnivý. Jeho temperament je mierne živý, jeho výraz naznačuje pokojnú a vyrovnanú povahu, jeho pohľad je trochu pochmúrny. Jeho hlas je zvučný, stredne hlboký až veľmi hlboký.
Je mimoriadne pracovitý, vytrvalý a húževnatý. Dokáže podávať špičkové výkony aj v najťažších terénnych a klimatických podmienkach. Nikdy nevybočí z cesty. Používa sa najmä na lov diviakov, jeleňov, líšok a zajacov.
Výcvik:
Jeho výchova nie je úplne jednoduchá. Keďže pri love bol vždy ponechaný sám na seba a nemôže čakať na pokyny poľovníka, je vo svojej podstate veľmi samostatný a nemožno od neho očakávať ani vyžadovať otrockú poslušnosť. V tomto smere potrebuje od majiteľa alebo cvičiteľa trochu pochopenia.
Nepomôžu žiadne tvrdé výcvikové metódy, len by narušili jeho vzťah s človekom, čo by bolo na obojstrannú škodu. Vyžaduje si určitú dávku trpezlivosti a empatie, láskavý, ale napriek tomu celkom dôsledný prístup pri výchove aj výcviku. Pozitívna stimulácia hlasová (pochvala, povzbudenie) aj materiálna (pamlsky) pomôže viac ako trest.
Stavba tela:
Jeho celkový ušľachtilý vzhľad podčiarkuje snehobiela farba srsti so žltooranžovými škvrnami. Dĺžka tela môže presahovať kohútikovú výšku maximálne o 10 %, telesný rámec je krátko obdĺžnikový. Výška je 44 - 56 cm, ideálna pre psov. 50 cm, u samíc 48 cm. Telesná hmotnosť dospelého psa (samca) je približne 18 kg.
Hlava je dlhá 20 - 24 cm, úzka a suchá. Na koži na čele sa netvoria vrásky. Pri pohľade zboku je na mozočku zreteľne viditeľný zátylkový hrbol. Nos je čierny alebo aspoň hnedastý, keď cez červenú farbu presvitá nedostatok čiernej pigmentácie. Nesmie byť čokoládovo alebo pečeňovo hnedý. Nosné dierky sú široko otvorené.
Zuby by mali byť silné, žiaduci je pravidelný a úplný nožnicový skus so šiestimi rezákmi hore a šiestimi dole, pričom horné tesne prekrývajú dolné a obidva sú v čeľusti uložené kolmo.
Oči majú oválny tvar s najtmavšími dúhovkami. Nesmú byť vpadnuté ani vypuklé. Okraje očných viečok by mali byť čierne alebo hnedasté (nie čokoládové alebo pečeňové!). Pohľad je jasný, dôrazný.
Uši sú jemné, posadené mierne nad líniou očí. Od základov sa smerom ku končekom trochu zužujú. Za dlhé sa považujú vtedy, ak dosahujú kly, keď sa bez násilia vytiahnu dopredu, za veľmi dlhé, ak presahujú kly, a za stredne dlhé sa považujú vtedy, ak dosahujú nadočnicové oblúky.
Chvost je vysoko nasadený, stredne dlhý, zriedkavo dosahuje pod úroveň kopýt. Pri koreni by mal byť hrubší a smerom ku koncu sa zužuje. Čím je štíhlejší, tým je celkový vzhľad jedinca ušľachtilejší. Nesie sa v mierne vzostupnom oblúku.
Hrudník musí byť hlboký a siahať aspoň po lakte. Jeho obvod meraný tesne za hrudníkom by mal byť asi o 12 cm väčší ako výška kohútika. Hrudné končatiny by mali mať dlhé, šikmé, svalnaté lopatky tesne priliehajúce k hrudníku. Zadné končatiny by mali mať pri pohľade zozadu stehná, holenné kosti, Achillove šľachy a kopytá na rovnakej vertikále.
Koža je pružná, ale tesne prilieha ku kostrovému svalstvu a podkožnému tkanivu na celom tele, bez záhybov a vrások. Má ružovú farbu.
Srsť musí byť krátka, jemná, hustá a lesklá. Na zadnej strane stehien a na spodnej strane chvosta je niekedy dlhšia, čo je však nežiaduce.
Farba srsti musí byť bielo-žlto-oranžová. Základná farba je snehobiela, ušné laloky musia byť vždy žltooranžové a škvrny na oboch stranách sa tiahnu od ich základov cez čelo a presahujú za oči, čím dávajú hlave charakteristický vzor, ktorý jej dodáva typický vzhľad.
Medzi vylučujúce chyby patrí agresivita alebo plachosť, nesúlad medzi dĺžkou tela a kohútikom. výška, príliš krátka hlava, rozsiahla alebo úplná depigmentácia nosa a okrajov očných viečok, príliš krátka alebo výrazne špicatá tlama, krivé čeľuste, príliš vysoko nasadené uši, predkus alebo podkus dolnej čeľuste, krížový alebo kliešťový skus, sklovité oči (s belavými dúhovkami).