Gaskoňsko-saintgeoiský pes
FCI:
patrí do skupiny VI - Poľovné psy, farebné psy a príbuzné plemená, sekcia - Poľovné psy.
Charakteristika:
Sú to pokojné, dobre vychované psy, ktoré sa vyznačujú odvahou a vytrvalosťou. Mimo poľovačky je ich správanie dôstojné, aristokratické až vznešené. Milujú svojho majiteľa a sú mu úplne oddané. Väčšinou sú však v rukách poľovníkov, ktorí nemajú veľa príležitostí ukázať túto vlastnosť, pretože psy sú trvalo držané v chovných staniciach.
Ak je ich viac, ako pravým stádovým psom im to nevadí a v oblastiach s priaznivým podnebím môžu byť takto ustajnené celoročne. Horšie je, ak má majiteľ len jedného psa a chová ho vo vonkajšom koterci, čo v zime, napr. v našich podmienkach, bez vyhrievanej búdy nie je vzhľadom na krátku srsť možné. V tomto prípade však správanie psa svedčí o tom, že trpí samotou a chýba mu kontakt s majiteľom.
Výcvik:
Jeho výchova nie je úplne jednoduchá. Majiteľ musí mať stále na pamäti, že ide o psa, ktorý je zvyknutý samostatne, podľa vlastného uváženia sa rozhodovať v rôznych situáciách, ktoré vznikajú pri love a najmä pri naháňačkách, spoliehať sa len sám na seba a nečakať na povely od svojho majiteľa, ktorý môže byť dosť ďaleko. Preto od neho nemožno očakávať ani vyžadovať absolútnu slepú poslušnosť.
Potrebuje majiteľa, ktorý je dôsledný, ale láskavý, cieľavedomý, trpezlivý, pevný, empatický, prísny, spravodlivý a milý. Tvrdé (parforsné, nátlakové) metódy výcviku absolútne neprichádzajú do úvahy, vedú len k narušeniu vzťahu medzi psom a majiteľom a komplikáciám vo vzájomnom spolužití.
Stavba tela:
Je to pes s dokonalou telesnou stavbou, s celkovým habitusom, tvarom hlavy a výrazom tváre typickým pre francúzskeho honiča, ktorý na prvý pohľad pôsobí úplne oprávneným dojmom sily a elegancie. Výška je 65 - 72 cm u psov a 62 - 68 cm u sučiek a 56 - 62 cm u psov a 54 - 59 cm u sučiek, vždy s toleranciou +/- 1 cm.
Nos musí byť veľký, čierny, s dobre otvorenými nozdrami.
Je žiaduci nožnicový skus s kolmo postavenými rezákmi v čeľustiach.
Oči by mali byť oválne, hnedej farby. Ich pohľad je mierny a dôverčivý. Okraje očných viečok sú čierne.
Ušné lalôčiky by mali byť jemné, mierne špirálovité a dlhé, aby po vysunutí dopredu dosahovali špičku nosa. Musia byť nasadené pod úrovňou očnej línie a na hlave dobre viditeľné. Voľne priliehajú k bokom mozočku.
Chvost je pri koreni silný, smerom ku koncu sa postupne zužuje. Mal by byť dostatočne dlhý, aby dosahoval k členkom. Nesie sa v elegantnom, šabľovitom oblúku.
Hruď by mala byť dlhá a hlboká, aby dosahovala až k lakťom. Pri pohľade spredu je hrudník primerane široký. Hrudník musí byť silný. Plecia musia byť pomerne dlhé, dobre osvalené a s primerane sklonenými lopatkami. Labky by mali mať tvar mierne predĺženého oválu. Prsty musia byť suché a pevne zovreté, vankúšiky a pazúry čierne.
Zadné končatiny by mali byť primerané.
Srsť musí byť krátka a súvislá. Základná farba musí byť biela s čiernymi škvrnami a bodkami, ale nie príliš veľká.
Za chyby sa považuje krátka hlava, široká lebka, krátke alebo vysoko nasadené uši, nedostatočné sfarbenie paznechtov, telo bez náležitej substancie (slabé), mäkká horná línia tela.
Medzi vylučujúce chyby patrí agresivita alebo prílišná plachosť, nedostatočná typickosť celkového vzhľadu spôsobená čiastočne širokou a zaoblenou mozgovňou, podhryz alebo predhryz dolnej čeľuste, svetlé oči a akákoľvek srsť iná, ako je uvedená v štandarde.