Francúzsky biely a čierny pes

FCI:

Francúzsky bielo-čierny ohař patrí do skupiny VI - ohari, farebné a príbuzné plemená, sekcia - stredné ohare.

Charakteristika:

Je to vynikajúci poľovný pes-špecialista na lov jelenej a srnčej zveri v stádach, ale môže sa používať aj na lov iných zvierat. Ako každý pravý svorkový pes je schopný vyvinúť počas naháňačky značnú rýchlosť, a to na veľmi dlhý čas. Pri práci je veľmi energický a vytrvalý.

Vyznačuje sa značnou inteligenciou a pomerne ľahko sa cvičí. Dokonalá znášanlivosť s inými psami, ktorá je typická pre svorkové psy, mu zjavne nie je vlastná. Má tendenciu správať sa dominantne až agresívne voči iným psom.

Keď neloví, je pokojný a poslušný za predpokladu, že sa mu dostalo primeraného vedenia. Je verný a oddaný svojmu majiteľovi a jeho rodine a vždy je k nim priateľský a milý. Nemožno sa však na neho spoľahnúť ako na strážneho psa a rázneho obrancu.

Vzdelanie:

Ak má byť spoločenským psom, včasná socializácia aj výcvik v ranom veku sa musia zamerať na túto nežiaducu vlastnosť. Je možné ju výrazne znížiť, dokonca odstrániť, a to láskavou, ale absolútnou dôslednosťou a náležitou autoritou majiteľa, ktorý musí byť pre psa skutočným a jediným vodcom "svorky", za každých okolností neúprosným, pevným, vždy spravodlivým.

Telesná stavba:

Je to veľký pes ušľachtilého a vyrovnaného vzhľadu, ale robustnej stavby tela, nikdy však nie príliš ťažký alebo hrubý. Výška je 65 - 72 cm u psov a 62 - 68 cm u sučiek.

Hlava je výrazná a hrdo nesená, skôr dlhá a veľká, ale veľkosť musí zodpovedať celkovej veľkosti tela. Nos musí byť čierny, nozdry by mali byť široko otvorené.

Oči sú tmavé, inteligentné a s dôverčivým výrazom. Uši by mali byť zavesené, nasadené na úrovni línie očí, mierne zašpicatené. Keď sú vysunuté dopredu, mali by siahať až po základňu nosa alebo aspoň na šírku dvoch prstov od nej.

Chvost by mal byť silný pri koreni, pomerne dlhý, úhľadne nesený.

Hrudné končatiny sú silné, rovné, kolmo k zemi.

Koža je svetlá pod bielou a čierna pigmentovaná pod čiernou farbou srsti. Na koži na bruchu a vnútornej strane stehien pigment vytvára modrasté alebo svetlejšie škvrny.

Srsť je krátka, hustá a pomerne tuhá. Sfarbenie musí byť bielo-čierne, s čiernou srsťou alebo väčšími či menšími čiernymi škvrnami. Môžu sa vyskytnúť aj čierne alebo modrasté škvrny. Veľmi svetlé odznaky pálenia môžu byť len na nohách, nad očami, na lícach, na vnútornej strane uší a okolo ritného otvoru.

Podobne ako u gaskonského a santongského honiča sa na vonkajších stranách stehien veľmi často vyskytuje tzv. jelení znak (marque de chevreuil), sfarbený do sivohneda (ako suché listy).

Medzi závažné chyby patrí hlava, ktorá sa podobá hlave anglického foxhounda, napr. príliš objemný mozoček, krátka tlama, ktorá pri pohľade zboku nemá výrazne hranatý tvar, nos s výraznou stratou pigmentu, predkus alebo podkus dolnej čeľuste, príliš svetlé oči, krátke a plocho zavesené ušnice, výrazný lalok na krku, čierne sfarbenie na lícach, ktoré sa tiahne až k perám.

Medzi vylučujúce chyby podľa nej patrí agresivita alebo plachosť, slabé alebo výrazne krivé končatiny, zaoblené labky a trojfarebné sfarbenie srsti.