Fínsky špic
FCI:
Fínsky špic patrí do skupiny V - špice a primitívne plemená, sekcia 2 - severské poľovné psy.
Charakteristika:
Je to živý, silný, odvážny a trochu nedôverčivý pes, ktorý nikdy nie je agresívny. Používa sa najmä na lov tetrovov, vodného vtáctva, malých šeliem a dokonca aj losov. Pri love je veľmi nadšený a úplne nezávislý. Rád sa rozhoduje sám, podľa vlastného uváženia. Svojmu majiteľovi to však vynahradí svojou inteligenciou, veselou a vyrovnanou povahou. Je zvedavý, sebavedomý a iniciatívny, ale nie dotieravý.
Vzdelanie:
Jeho výchova musí byť dôsledná, ale láskavá. Majiteľ by mal mať určité predchádzajúce skúsenosti so psami, nie je to najvhodnejšie plemeno pre úplných začiatočníkov. Od svojho majiteľa si vyžaduje veľkú dávku tolerancie a pochopenia, práve pre svoju samostatnosť.
Najlepšie sa cíti v prítomnosti svojho majiteľa a v kruhu svojej rodiny, nepatrí trvalo do vonkajšieho koterca. Rád hrabe, preto nie je najvhodnejším plemenom pre záhradkárov, pokiaľ nie sú schopní alebo ochotní ohradiť časť záhrady, kde bude možné hrabať. Je ostražitý a veľmi hlasný. Dokáže sa zabaviť na dlhší čas, napríklad šantením s hračkou.
Telesná stavba:
Je o niečo menší ako stredne veľký severský špic suchej a pevnej stavby tela štvorcového formátu. Výška v kohútiku je v ideálnom prípade 47 cm u samcov a 42 cm u samíc s toleranciou +/- 3 cm a telesná hmotnosť sa pohybuje od 12 do 13 kg u samcov a od 7 do 10 kg u samíc.
Hlava má pri pohľade zhora vajcovitý tvar, postupne sa rozširuje smerom k ušným jamkám a je mierne klenutá. Pozdĺžna čelná brázda by mala byť veľmi plytká. Nadočnicové oblúky nie sú veľmi výrazné a aj tylový hrbol je len slabo naznačený. Čelný sklon nie je veľmi výrazný.
Čumák by mal byť úzky, suchý a smerom k nosu sa postupne zužuje. Chrbtová časť nosa by mala byť rovná, nos pomerne malý, lakovaný čiernou farbou. Spodná čeľusť musí byť dobre definovaná a nesmie byť slabá. Pysky sú tenké, napnuté, na okrajoch plne pigmentované. Čeľuste by mali byť silné, zuby dobre vyvinuté, symetricky umiestnené v čeľustiach. Chrup by mal byť úplný, skus by mal byť tesný a nožnicový. Čeľustné oblúky sú len slabo naznačené, nesmú byť nadmerne vyklenuté na jednu stranu.
Oči by mali byť stredne veľké, mandľového tvaru, trochu šikmé a čo najtmavšie. Ich výraz musí byť živý a bystrý. Uši sú pomerne vysoko nasadené, vždy vzpriamené, skôr malé, na koncoch špicaté, veľmi pohyblivé, husto osrstené.
Krk musí byť primerane svalnatý, u samíc stredne dlhý, u samcov sa môže zdať opticky kratší a hrubší. Kohútik je jasne viditeľný, obzvlášť výrazný u psov. Chrbát by mal byť skôr krátky, rovný, dobre osvalený. Bedrá sú krátke, svalnaté, chrbát je stredne dlhý, pevný a pri pohľade zboku mierne sklonený.
Chvost by mal byť nesený smerom nahor, od koreňa zahnutý tesne nad chrbtom a bedrami. Mal by smerovať dozadu k hornej časti stehna a špičkou sa dotýkať stredu stehna. Keď sa natiahne smerom nadol, siaha približne po zadok.
Hrudník by nemal byť príliš široký, rebrá by mali byť mierne klenuté, predhrudie by malo byť jasne viditeľné a spodná línia tela by mala byť vymedzená mierne vtiahnutým bruchom.
Hrudné končatiny musia byť rovné a navzájom rovnobežné a ich kosti nesmú byť ani príliš silné, ani príliš slabé. Lopatky musia byť veľmi pohyblivé a pomerne strmé. Ramenné kosti sú silné, mierne sklonené, o niečo kratšie ako lopatky alebo predlaktia. Predlaktia sú kolmé k zemi, predlaktia by mali byť stredne dlhé a mierne sklonené. Labky zadných končatín sú zaoblené, prsty musia byť pevne zovreté a správne klenuté. Vankúšiky labiek sú pružné, vždy čierno pigmentované a po stranách husto osrstené.
Zadné končatiny sú rovné, navzájom rovnobežné a primerane zauhľované, kosti sú stredne hrubé. Stehná by mali byť pomerne široké, dobre osvalené, kolená by mali byť primerane zaúhlené a mali by smerovať dopredu. Holenné kosti by mali byť svalnaté, holene by mali byť nízko nad zemou a dostatočne zauhľované. Kopytá sú krátke, silné a kolmo k zemi. Päty by mali byť odstránené.
Srsť na tele je veľmi lesklá, pomerne dlhá, napoly alebo úplne odstávajúca, stojaca na krku a chrbte. Na hlave a nohách je krátka a plochá, okrem zadnej strany stehien. Vzpriamená srsť na pleciach je výrazne dlhšia a hrubšia, najmä u psov. Na zadnej strane stehien, kde vytvára "nohavice". Na chvoste je srsť dlhá a hustá. Podsada by mala byť krátka, mäkká, bohatá, svetlejšej farby ako krycia srsť.
Farba na chrbte je "červenohnedá" alebo "zlatohnedá". Z genetického hľadiska by sa mala definovať ako "červenooranžová" alebo "zlatožltá", pretože nos, okraje labiek a podušky na nohách sú zreteľne čierne, ako to vyžaduje štandard. Vnútri uší, na lícach a hrdle, na hrudi a bruchu, na vnútorných stranách končatín, na zadnej strane stehien a na chvoste môže byť sfarbenie svetlejšie. Úzky biely pruh na prednej strane hrude a malé biele odznaky na labkách sú prípustné.
Všetky odchýlky od požiadaviek štandardu sa musia považovať za chyby a posudzovať presne podľa stupňa prejavu s ohľadom na zdravie a pohodu psa alebo suky.
Medzi vylučujúce chyby patrí agresivita alebo plachosť, masívne sfarbený (úplne depigmentovaný) nos, predkus alebo podkus dolnej čeľuste, žlté alebo sklovité (belavé) oči a ušné lalôčiky s dopredu zahnutými koncami, zalomený chvost, vlnitá alebo kučeravá srsť, odtiene farby srsti na niektorých častiach tela nápadne odlišné od základného sfarbenia, veľké biele znaky na prednej strane hrude alebo na nohách (vysoko sa rozširujúce, tzv. pančuchy).