Dlhovlasý vipet
FCI:
N - FCI neuznané plemená
Charakteristika:
Je to milý, priateľský, majiteľovi oddaný pes, ktorý zjavne rád trávi čo najviac času v spoločnosti svojho majiteľa. Dobre vychádza s deťmi a bez problémov vychádza aj s cudzími psami. Konflikty nevyhľadáva, skôr má tendenciu sa im vyhýbať. Rád sa hrá so psami, ktoré pozná. Je živý a ochotne sa nechá vyzvať na hru deťmi aj dospelými. Je to atletický, rýchly a obratný chrt, ktorý podobne ako normálne osrstený vipet nie je taký introvertný ako iné plemená chrtov, ale v žiadnom prípade nie je hyperaktívny.
Pri správnej rozsiahlej socializácii a v ranom veku môže žiť s rôznymi malými voľne chovanými domácimi zvieratami. Ako pravý chrt je prakticky vždy dôstojný, hoci okolité prostredie mu rozhodne nie je ľahostajné. K cudzím ľuďom je zdržanlivý, k svojmu majiteľovi a členom rodiny je milý a láskavý a dokáže oceniť, keď sa mu oplatí rovnakou mincou. Jeho vzťah s nimi je potom o to užší.
Vzdelanie:
Výcvik mu nerobí zvláštny problém, hoci niekedy má ako správny chrt trochu iný názor na to, čo sa od neho vyžaduje. Pozitívna stimulácia (pamlsky) ho v takýchto prípadoch môže presvedčiť. V každom prípade musí byť výcvik nenásilný, láskavý, ale samozrejme dôsledný. Je veľmi vnímavý a tiež učenlivý, ale nemožno od neho očakávať slepú otrockú poslušnosť. Je to inteligentný pes, na ktorého sa nesmie kričať, ťažko sa znáša, ale pozorne reaguje na intonáciu hlasu. Je veľký rozdiel v jeho správaní doma, keď napríklad odpočíva, a počas nejakej aktivity, či už sú to preteky, súťaže v psích športoch vyžadujúcich rýchlosť a obratnosť, alebo lov. Pri akejkoľvek činnosti je aktívny, dychtivý a nadšený.
Potrebuje veľa pohybu ako všetky chrty, najvhodnejšou športovou aktivitou sú pre neho nepochybne preteky. Zaujímajú ho najmä terénne preteky. Kvalitné výkony sú samozrejme podmienené primeraným kondičným tréningom. Rovnako ako u iných plemien chrtov sú na to najvhodnejšie dlhé, náročné prechádzky v rýchlom tempe so psom na vodítku pri nohách. Ak je pes pustený na voľno, prechádzka nie je ani zďaleka taká namáhavá, ako by mala byť. Okrem toho nie je bez rizika pustiť ho voľne v prírode a tam, kde sa môže vyskytovať divá zver. Určite nepatrí do vonkajšieho koterca. Je vhodný do športovo založenej rodiny, ktorej môže byť zdatným sprievodcom aj na dlhých túrach.
Telesná stavba:
Ide o malého chrta totožného s vipetom, až na jeho dlhú srsť, ktorá ho chráni pred poveternostnými vplyvmi, a hrubšiu kožu. Stavba tela má byť atletická, ale elegantná, kontúry tela sú ladné a plynulé ako u krátkosrstého vipeta. Hlava musí byť ušľachtilá, horná línia tela začína pekne klenutým krkom a pokračuje cez kohútik a chrbát k mierne klenutým bedrám a dlhému, šikmému, ale nie šikmému chrbtu.
Spodná línia tela začína tesne za lakťami, kde je najhlbší hrudník. Potom sa najprv mierne, ale potom výrazne dvíha do vtiahnutého brucha. Korešponduje s hornou líniou a dopĺňa ju. Obraz plemena umocňujú dobre zauhlená, pomerne dlhá panva a smerom nadol nesený, pekne zahnutý chvost. Pri pohľade zhora je za hrudníkom viditeľný úzky "pás". Požaduje sa rovnaká výška v kohútiku ako pri krátkosrstom vipetovi, t. j. 47 - 51 cm u samcov a 46 - 50 cm u samíc (s toleranciou ± 2 cm u oboch pohlaví). Pri meraní kohútika by sa malo zohľadniť množstvo srsti na kohútiku.
Hlava je dlhá, v mozgovej časti primerane široká. Pri pohľade zhora sa smerom k očiam postupne zužuje a prechádza do primerane silnej papule zakončenej nosom. Pri pohľade zboku je horná línia mozočku pomyselne rovnobežná s líniou chrbtovej časti nosa. Čumák nesmie vykazovať ani najmenšiu známku hrubosti a jeho veľkosť musí zodpovedať veľkosti mozočku. Nos by mal byť čierny. U jedincov so svetlou srsťou môže byť svetlejší, ale vždy jednotnej farby. Čeľuste by mali mať na plemeno tejto veľkosti pomerne veľké zuby. Vyžaduje sa nožnicový skus.
Oči sú veľké, so zvedavým výrazom, s čo najtmavšími dúhovkami; svetlohnedá farba očí je nežiaduca. Okraje očných viečok musia mať úplne tmavú farbu. Uši by mali byť sklopené dozadu. V opačnom prípade sú nosené nežiaduce. Mali by byť veľmi mäkké, pri základniach pevnejšie. Nikdy nesmú byť v afekte natočené dopredu, keď sú pri základniach mierne zdvihnuté a zrazené na jednu stranu. Vrcholky špičiek musia ležať rovno na zátylku.
Krk by mal byť silný, sucho osvalený. Od hlavy smerom k pleciam sa postupne rozširuje a plynulo prechádza do ramien. Nikdy nesmie byť hrubý. Krk je najvýraznejší, ale elegantne klenutý za hlavou; voľná koža na krku je nežiaduca.
Chrbát by mal byť široký, mohutne osvalený, pružný a dlhý. Hrudník je veľmi hlboký, predhrudie nie je pri pohľade zboku viditeľné. Svalstvo tvoriace brušnú stenu je pevné, slabiny sú výrazné.
Hrudné končatiny sú pevné, pri pohľade spredu rovné, v úrovni lakťov a zápästí sú od seba rovnako vzdialené. Lopatky by mali byť dlhé, hladké a plocho osvalené a ramená by nemali byť bočne vyduté. Vzdialenosť ich vrcholov pri kohútiku zodpovedá šírke hrudníka. Lakte ani labky nesmú byť vytočené ani vyvrátené. Lopatky musia byť šikmé, ich vrcholy musia smerovať nahor a dozadu. Ramenné kosti môžu byť o niečo dlhšie ako lopatky, ale ak je spodný okraj hrudníka na úrovni lakťov, je primerane hlboký. Pri pohľade zboku by chrbát nemal byť príliš vysunutý dopredu; môže byť len mierne sklonený, aby bol pevný a zároveň pružný.
Zadné končatiny musia byť pri pohľade zboku správne zauhľované, dlhé a svalnaté. Pri pohľade zozadu by mali byť dostatočne široké a svalnaté. Holenné kosti nesmú vykazovať žiadne známky konvergencie. Nohy musia mať klenuté, kĺbovo spojené prsty s tuhými stielkami a primerane dlhé, zahnuté pazúry. Na hrudných a panvových končatinách by mali mať tvar "zajaca", ale prípustné sú aj "mačacie labky" (zaoblené).
Chvost by mal byť dlhý a pružný. Musí byť natiahnutý medzi panvovými končatinami so slabinami na jednej alebo druhej strane a musí siahať svojím koncom (bez chlpov) až po bedrový chrbát na tej istej strane tela. Chĺpky na ňom sú pekne stočené, ale nie kučeravé.
Srsť musí byť mäkká, hodvábna na dotyk a dlhá. Podsada musí byť v primeranom množstve, aby ešte chránila psa pred chladom, srsť nesmie byť príliš objemná. Krycia srsť je mäkká, mierne zvlnená alebo dokonca kučeravá. Na zadnej strane voľných častí hrudníka (od lakťov po základňu) sú "vlajky", na zadnej strane stehien "nohavice", na spodnej strane chvosta "vlajka" a na spodnej strane hrudníka "strapce". Žiadúca srsť zvyšuje eleganciu psa v pohybe. Na krku vytvára dlhšia srsť výrazný "golier". Na hlave, distálnych častiach oboch končatín a prednej časti predlaktia je srsť krátka.
Strihanie srsti je nežiaduce, ale je možné vyčistiť kontúry tela opatrným skrátením previsnutej srsti psa tak, aby boli výrazné a jednotné. Akékoľvek sfarbenie srsti je prípustné.