Dánsko-švédsky farmársky pes
FCI:
Dánsko-švédsky farmársky pes patrí do skupiny II - pinče a knírači, molossi, švajčiarske salašnícke psy a pastierske psy.
Charakteristika:
Je agilný, živý, zvedavý a inteligentný, miluje vzrušenie a svojou neustále dobrou náladou prispieva k pohode rodiny. Napriek svojej veľkosti má nespornú osobnosť. Je priateľský k deťom a je pripravený sa s nimi kedykoľvek hrať. S inými psami je vo všeobecnosti priateľský, ale nie je úplne dôveryhodný v spoločnosti voľne sa pohybujúcich malých domácich zvierat, ako sú morčatá, potkany, škrečky, trpasličie králiky alebo papagáje či iné vtáky. Neodporúča sa nechávať ho s nimi samého bez dozoru poučenej zodpovednej osoby, a to ani v prípade, že bol v ranom veku riadne socializovaný.
Je veľmi rýchly, a ak v záhrade nájde v zemi dieru, ktorá mu pripomína vchod do myšej diery, okamžite začne prudko hrabať. Nie je preto najvhodnejším plemenom pre záhradkárov, pokiaľ nie sú schopní napríklad vyčleniť časť pozemku, kde im táto činnosť nebude vadiť.
Výchova:
Rýchlo sa učí a pomerne ľahko sa dá vycvičiť na účely rôznych psích športov vhodných pre jeho veľkosť, ako je agility, frisbee, poslušnosť atď. So schopným trénerom ich zvládne na špičkovej úrovni. Na tieto účely je najlepšie začať s výcvikom primeraným a hravým spôsobom s rastúcim šteniatkom. Môže sa tiež naučiť a dokonale zvládnuť sériu rôznych cvikov a trikov, čo mu umožňuje využitie v cirkusových vystúpeniach.
Hoci je to v súčasnosti najmä spoločenské plemeno, po náležitom výcviku si dokáže poradiť s veľkým dobytkom na pastve bez najmenšieho strachu z neho. Je to ostražitý strážny pes, ale nešteká - ak šteká, majiteľ si môže byť istý, že sa deje niečo nezvyčajné, čo si zaslúži jeho pozornosť.
Môže byť chovaný v byte, ale ak musí zostať doma sám, mal by mať vzhľadom na svoju vrodenú aktivitu dostatok príležitostí na zábavu (rôzne hračky, najmä interaktívne, atď.). Dôležité sú aj prechádzky. Tá najdlhšia, ktorá by mala trvať aspoň 1 h každý deň, musí zahŕňať aj nejakú inú fyzickú aktivitu (hádzanie lopty, skákanie cez prekážky primeranej výšky, naháňačky s majiteľom alebo deťmi, tréning agility, poslušnosti a podobne). Veľmi vítaný je každodenný voľný výbeh v oplotenom areáli. Pri dobrej poslušnosti je možné pustiť ho aj na voľno do prírody, ale vždy treba mať na pamäti, že mu neunikne divý králik alebo zajac, veverička alebo mačka či iné menšie zviera, ktoré sa dostane do jeho zorného poľa. Okamžite ich začne prenasledovať a v takýchto prípadoch sa zvyčajne nedá odvolať, hoci inak má dobrú odozvu.
Tak ako pri iných plemenách, základom výchovy a prípadne výcviku je dôslednosť. Musí byť láskavý, ale celkom nekompromisný. Aj začínajúci majiteľ, ak rešpektuje túto požiadavku, môže z d.-š. f. p. vychovať dobre ovládateľného a sympatického spoločníka.
Telesná stavba:
Je to menšie plemeno s kompaktnou telesnou stavbou, mierne obdĺžnikovým telesným rámcom - pomer koh. Výška samcov je 34 - 37 cm a samíc 32 - 35 cm, telesná hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 7 - 12 kg.
Hlava by mala mať trojuholníkový tvar, relatívne malý v pomere k veľkosti tela. Mozoček je pomerne široký a na vrchole mierne klenutý. Čelný sklon (stop) by mal byť zreteľne sklonený, papuľa by mala byť silná a postupne sa zužovať smerom k nosu, nikdy však nesmie byť zreteľne špicatá alebo slabá. Jeho dĺžka meraná od špičky nosa po stopku (spojnica vnútorných očných kútikov) je o niečo kratšia ako dĺžka mozočku meraná od stopky po zátylok.
Nosná časť musí byť rovná a musí zodpovedať farbe srsti. Čeľuste sú silné, skus má byť pravidelný, nožnicový, ale prípustný je aj kliešťový, rezáky majú byť veľké. Líca sú bočne vystúpené (ich svalstvo je silné), ale nie nadmerne.
Oči by mali byť stredne veľké, takmer okrúhle. Nikdy nesmú byť zapadnuté alebo vypuklé. Mali by byť tmavé u jedincov s čiernymi škvrnami v srsti, svetlejšie sú prijateľné u jedincov so žltými alebo čokoládovo hnedými škvrnami. Ich výraz by mal byť odvážny, ale pokojný.
Uši sú sklopené dozadu alebo sklopené dopredu (sú originálne) tak, aby ohyb bol vždy tesne nad hornou líniou mozočku. V oboch prípadoch by mali byť na úrovni hornej mozočkovej línie alebo mierne nad ňou. Konce predne ohnutých kýpťov musia byť blízko stoličiek.
Krk by mal byť stredne dlhý, silný a mierne klenutý v krku. Na krku nesmie byť žiadny lalok. Telo je kompaktné, primerane pevné (primerane silné). Bedrá by mali byť krátke, široké, mierne klenuté. Zadok má byť mierne zaoblený. Chvost nesmie byť nasadený neprimerane vysoko a môže byť vrodene krátky alebo normálnej dĺžky. Musí byť rovný, s miernym ohnutím nahor alebo srpovitým zahnutím ku koncu.
Hrudník by mal byť dlhý, hlboký a veľmi priestranný, s primerane klenutými rebrami. Predhrudie je výrazné, pri pohľade spredu širšie ako hrudný kôš. Brucho by nemalo byť príliš vtiahnuté (ako v prípade vipetu).
Hrudné končatiny sú pri pohľade spredu rovné a navzájom rovnobežné. Lopatky a ramenné kosti musia byť šikmé. Zadné končatiny by mali byť silné a pružné, labky malé, oválneho tvaru, len s mierne uzavretými prstami. Zadné končatiny by mali byť navzájom rovnobežné, silne osvalené, so správnym uhlom v kolenách a hýždiach. Stehná sú pomerne široké, labky by mali byť rovnaké ako labky zadných končatín. Pri pohybe sú končatiny navzájom rovnobežné, ich činnosť je ľahká (ľahká).
Srsť by mala byť krátka, hladká, na tele tvrdá. Jej sfarbenie by malo byť prevažne biele. Znaky môžu byť rôznych farieb a veľkostí, avšak kombinované (čierna, pálená, hnedá alebo rôzne odtiene plavej), s pálením alebo bez neho. Prípustné je škvrnité sfarbenie, pri ktorom farebné znaky prevažujú nad bielymi.