Čivava
FCI:
Čivava patrí do skupiny IX - spoločenské plemená, oddiel 6 - čivava.
Charakteristika:
Čivava je napriek svojej veľkosti nečakane sebavedomá, nezávislá a v prípade potreby veľmi suverénna a odvážna. Rozhodne nie je, pokiaľ s ňou jej majiteľ hrubo nezaobchádza, bojazlivá alebo tvrdohlavá. Je živá, rýchlo a pohotovo reaguje na všetky podnety. Môže byť dosť tvrdohlavá, ale len vtedy, ak jej výchova nebola taká, aká mala byť.
Malá veľkosť šteniatka často zvádza majiteľov k tomu, aby šteniatko nijako neriadili, ale rozmaznávali ho od jeho ranej mladosti. Robia tak v dobrej viere, že si s malým psom kedykoľvek ľahko poradia. V prípade č. to však zďaleka nie je najlepší základ pre obojstranne príjemné celoživotné spolužitie. Vzhľadom na svoj temperament môže byť malý pes agresívny, ak nie je zvyknutý podriadiť sa človeku, ak chce niečo, čo sa mu nepáči alebo na čo nie je zvyknutý.
Č. je inteligentný a hravý. Ak bola správne socializovaná, je milá a dobre vychádza s inými psami a inými malými domácimi zvieratami. K svojmu majiteľovi a členom rodiny je láskyplná, ale rozhodne by sa s ňou nemalo zaobchádzať ako so živou hračkou. Má svoju vlastnú dôstojnosť.
Výchova:
Ako pri každom inom psovi, aj pri tejto fenke postačuje dôsledná, láskavá a milá, ale absolútne dôsledná výchova, ktorá sa začína v najútlejšej mladosti hravou metódou a plynule pokračuje socializáciou. Tá je veľmi potrebná aj u tohto plemena. Šteniatko si musí postupne a nenásilne zvykať na rôzne prostredia, iné psy (pri zoznamovaní sa s cudzími psami je potrebná maximálna opatrnosť, je to predsa len krehký tvor) a cudzie osoby.
Stavba tela:
Napriek svojej malej veľkosti má č. kompaktnú stavbu tela. Dĺžka trupu je o niečo väčšia ako výška psa, ale kratší, takmer štvorcový tvar tela je žiaduci, najmä u samcov. U sučiek je prijateľný o niečo dlhší telesný rámec (niektorí zástupcovia plemena zo 70. rokov 20. storočia mávali predĺžený obdĺžnikový telesný rámec). Koh. výška nie je špecifikovaná. Telesná hmotnosť sa pohybuje od 1,5 do 3 kg. Súčasný štandard FCI pripúšťa aj jedince s telesnou hmotnosťou 0,5 - 1,5 kg, psy a suky nedosahujúce telesnú hmotnosť 0,5 kg nie sú povolené, rovnako ako tie s telesnou hmotnosťou vyššou ako 3 kg.
Nos by mal byť malý a mierne špicatý. Môže mať akúkoľvek farbu. Vyžaduje sa nožnicový alebo pinzetový skus. Predkus, ako aj podkus dolnej čeľuste je mimoriadne nežiaduci, rovnako ako všetky ostatné anomálie formovania čeľuste.
Oči sú veľké, okrúhle a výrazné, ale nesmú byť vypuklé. Mali by byť čo najtmavšie. Svetlé sú prípustné, ale nežiaduce. Uši by mali byť veľké, vzpriamené, široko otvorené, široké pri základni, na koncoch mierne zahnuté. V pokoji sú nasmerované do strán tak, aby ich pozdĺžna os zvierala pri pohľade spredu uhol 45° s hornou líniou mozočku.
Krk je stredne dlhý, v zátylku mierne klenutý, u samcov hrubší ako u samíc. Na krku nesmie byť lalok. U dlhosrstých psov je žiaduce, aby dlhšia srsť na ňom tvorila "golier".
Chvost by mal byť vysoko nasadený, stredne dlhý, pri koreni hustý, smerom ku koncu rovnomerne zužujúci sa a pôsobiaci plocho. Spôsob jeho nosenia je dôležitou charakteristikou plemena. Pri pohybe sa musí niesť smerom nahor, buď mierne oblúkovito, alebo polkruhovito zahnutý. Potom smeruje špičkou k bedrám, čo vyrovnáva celé telo. Nikdy sa nesmie ťahať medzi panvovými končatinami, ani sa nesmie niesť dole a zakrivený, ale v pokoji môže byť zavesený dole a na konci zahnutý nahor. Jeho srsť je v súlade so srsťou tela a v prípade dlhosrstého plemena na ňom dlhá srsť vytvára "vlajku" zdola.
Hruď je hlboká a široká. Pri pohľade spredu by mal byť priestranný, ale nikdy nie sudovitý. Pri pohľade zboku siaha až po lakte. Hrudník je rovný a správne dlhý. Nesmie byť ani príliš krátky, ani príliš dlhý. Pri pohľade zboku sú v normálnom (zootechnickom) postoji kolmo k zemi. Pri pohľade spredu musia byť ich voľné časti zvislé a spustené z lakťov.
Zadné končatiny by mali byť pri pohľade zozadu dobre osvalené, s dlhými kosťami, rovné a navzájom rovnobežné a pri pohľade zboku by mali byť správne uhlovo uložené v bedrových a kolenných kĺboch a v hýždiach. Zaúhlenie zodpovedá zaúhleniu hrudných končatín.
Labky by mali byť malé, oválneho tvaru, ani vyslovene "králičie" (dlhé oválne), ani vyslovene "mačacie" (krátke zaoblené). Prsty sú pevne zovreté, ale nie príliš klenuté. Drápy by mali byť stredne dlhé, správne zahnuté. Tlapky sú veľmi ohybné a trakčné vankúšiky musia byť odstránené, s výnimkou krajín, kde je trakcia zakázaná zákonom.
Krátkosrstý pes má krátku, priliehavú, lesklú a mäkkú srsť na celom tele. Ak je vyvinutá podsada, srsť je o niečo dlhšia. Prípustná je redšia srsť na krku a bruchu. Inde na krku a chvoste je o niečo dlhšia. Na tvári a ušných lalôčikoch musí byť vždy najkratšia. Plešina nie je povolená.
U dlhosrstých psov musí byť srsť jemná, hodvábna, hladká alebo mierne zvlnená. Podsada by nemala byť príliš hustá. Dlhšia srsť tvoriaca strapce je na ušiach, krku, zadnej strane oboch nôh, labkách a chvoste. Chumáčovitá srsť je neprípustná.
Povolené je akékoľvek rovnomerné alebo strakaté sfarbenie srsti s výnimkou merle.