Chorvátsky ovčiak
FCI:
Chorvátsky ovčiak patrí do skupiny I - Ovčiarske psy, sekcia 1 - Ovčiarske psy. Uznané v roku 1969.
Charakteristika:
Chorvátsky ovčiak je živý, pohyblivý, pohotový, učenlivý a inteligentný pes, ktorý vždy srší energiou. Je však aj veľmi samostatný a pomerne bystrý, čo mu nemožno vyčítať. Ako jeden z mála ovčiarskych psov si musel vedieť poradiť nielen s ovcami a dobytkom, ale aj s ošípanými, kde nemohol vždy len čakať na povely pastiera, často sa musel rozhodovať sám a musel byť primerane dôrazný, najmä pri inteligentných až zákerných ošípaných.
Vzdelanie:
Veľkú pozornosť treba venovať jeho výchove k poslušnosti, a to už od útleho veku. Majiteľ musí byť pri jeho výchove vždy dôsledný a citlivý a vychovať z neho dobre vychovaného psa. Chorvátsky ovčiak je plemeno vhodné len pre skúsených majiteľov, ktorí sú pokojní, rozvážni, trpezliví a neochvejne dôslední. Odvďačí sa im svojou priateľskosťou, pracovitosťou, nesmiernou vytrvalosťou, húževnatosťou a ochotou pracovať s plným nasadením aj v nepriaznivých podmienkach.
Voči cudzím ľuďom, ak má na starosti hospodárske zvieratá, je veľmi nedôverčivý, ak je to spoločenský pes, záleží na jeho výchove. Stále však zostáva vynikajúcim a ostražitým strážnym psom. Pri správnom vedení je to skvelý spoločenský pes s priateľským vzťahom k iným psom a iným domácim zvieratám, ako aj k deťom. Pokiaľ ide o cudzie psy, bezpodmienečne si vyžaduje rozsiahlu a systematickú ranú socializáciu.
Vyžaduje nielen veľa pohybu, ale aj nejaké pravidelné, najlepšie každodenné zamestnanie, pri ktorom môže uplatniť svoju bezhraničnú energiu. Výborné sú pre neho rôzne psie športy, ako napríklad agility, obedience, flyball, frisbee atď. Svojmu majiteľovi je vždy úplne oddaný, a pretože je pracovitý, rád intenzívne trénuje.
Telesná stavba:
Je to trochu menší ako stredne veľký pes s veľmi typickou srsťou. Dĺžka trupu by mala byť asi o 10 % väčšia ako kohútik, takže formát tela je obdĺžnikový. Kohútiková výška sa pohybuje od 40 do 50 cm u psov aj u sučiek.
Hlava by mala byť pomerne ľahká, úzka a široko klinovitá. Mozoček by mal byť v hornej časti mierne klenutý, nadočnicové oblúky by nemali vyčnievať, týlny hrbol by mal byť zreteľný. Pozdĺžna čelná brázda nie je veľmi nápadná. Líca sú zaoblené, čelný sklon musí byť jasne viditeľný, šikmý. Papuľa sa smerom k nosu zužuje, ale nemala by byť ani ostro zašpicatená, ani na konci uhlovo otupená. Nosná časť je rovná. Nos musí byť vždy čierny.
Spodná čeľusť je dostatočne silná. Zuby sú relatívne veľké, chrup by mal byť úplný, skus by mal byť nožnicový, prípustný, ale nežiaduci je pinzetový. Pysky by mali byť suché, pružné a priliehať k čeľusti a zubom. Ich okraje sú čierno pigmentované. Kútiky úst by mali byť zatvorené.
Oči musia byť stredne veľké, vodorovné, mandľového tvaru a orieškovej až čiernej farby. Očné viečka musia byť tmavo pigmentované a priliehať k očným jamkám. Ušné buľvy sú trojuholníkového tvaru, stredne veľké, skôr posadené po stranách, vzpriamené alebo polovzpriamené. Nikdy nesmú byť kupírované. Uši, ktoré sú vzpriamené, sú žiaducejšie.
Krk sa nesie mierne nad hornou líniou a mal by byť primerane dlhý a hlboký. Pri pohľade zboku musí byť línia krku a hrdla rovná a plynulo prechádzať do hornej línie. Kohútik nie je výrazný, chrbát by mal byť rovný, krátky a svalnatý a bedrá by mali byť krátke a pevne spojené. Chrbát by mal byť stredne dlhý, mierne sklonený, svalnatý a primerane široký.
Chvost by mal byť stredne vysoko nasadený, husto a dlho osrstený, zavesený dole alebo nesený na úrovni hornej línie, v afekte a vyššie. Niektoré jedince majú vrodene skrátený chvost, iné majú chvost skrátený (pokiaľ tento zákrok nie je zakázaný zákonom o ochrane zvierat) tak, aby bol v dospelosti dlhý približne 4 cm.
Hrudník je stredne dlhý, pomerne široký a hlboký. Rebrá sú klenuté, vrchol hrudnej kosti mierne vyčnieva dopredu. Brucho by malo byť mierne vtiahnuté, slabiny sú vyplnené, pevné. Hrudné končatiny by mali byť rovné, rovnobežné a tupo zaúhlené. Lopatky sú stredne dlhé, svalnaté, skôr strmo nasadené. Predlaktia sú dlhé, ľahko kostnaté, svalnaté, prsty nenápadné, krátke a šikmé. Labky musia byť malé, krátke a oválneho tvaru. Prsty by mali byť pekne klenuté, pevne zovreté, pazúry čierne alebo sivé.
Zadné končatiny musia byť primerane zauhľované a rovnobežné. Stehná musia byť široké, primerane osvalené, predkolenia dlhé, hánky nízko nad zemou, vystúpené a správne zauhlená. Trampoty musia byť odstránené.
Srsť musí byť mäkká, vlnitá až kučeravá, nikdy nie zvlnená. Podsada musí byť hustá. Dĺžka srsti na hornej strane tela je 7 až 14 cm. Základná farba by mala byť jednotná čierna, povolené sú len jednotlivé biele psy. Netolerujú sa ani najmenšie biele znaky na hlave, tele a chvoste. Srsť si vyžaduje pravidelné česanie.
Všetky odchýlky od požiadaviek štandardu sa považujú za chyby a posudzujú sa prísne podľa závažnosti s ohľadom na zdravie a pohodu psa alebo suky.
Medzi vylučujúce chyby patrí agresivita alebo plachosť, iná farba nosa ako čierna, absencia viac ako dvoch 1. premolárov (P1), podhryz a predhryz dolnej čeľuste, svetlé alebo belavé (tzv. biele alebo svetlé, sklenené alebo porcelánové oči, previsnuté ušné lalôčiky, výrazne zvlnená alebo veľmi dlhá srsť, dlhá srsť na tvári, biele znaky na hlave, tele alebo chvoste a výška v kohútiku menšia ako 40 cm a väčšia ako 50 cm.