Cao de Castro Laboreiro
FCI:
Patrí do skupiny II - pinče, knírači, nemecké dogy a švajčiarske horské psy, sekcia 2 - nemecké dogy
Povaha:
Dámy a páni: ostražitý, inteligentný a nepodplatiteľný pes so sklonom strážiť svoj majetok, ako aj majetok svojej rodiny. Nevyvoláva bitky, ale neznáša povýšenectvo dominantných jedincov a dokáže ich rázne uzemniť, preto nie je dobré chovať dvoch samcov na jednom pozemku.
Je schopný tolerovať deti, ale mali by byť upozornené na to, čo môžu a čo nemôžu robiť. Niektoré veci si od nich tiež nenechá páčiť - dotýkanie sa uší, štuchanie do očí a iné detské hry musia byť tabu, ak má byť vzťah dobrý.
Má aj schopnosť onanovania. Vyžaduje prechádzky a voľný pohyb, bez neho môže byť nervózny, ale aj agresívny. Každý pohyb je mu príjemný - rád pláva, behá pri bicyklovaní, cestuje. Je preto vhodný aj na psie športy, ako je agility alebo flyball.
Výcvik:
Pôvodne bol z hľadiska práce typickým pastierskym plemenom, ktoré sa využívalo na stráženie stád oviec a dobytka pred vlkmi a inými veľkými šelmami, ale aj pred škodcami na ľuďoch. Vo svojej domovine sa takto stále často používa, ale v súčasnosti sa čoraz viac využíva aj ako vynikajúci strážny a strážny pes. Zverené územie stráži s absolútnou neúnavnosťou a odhodlaním. Podčiarkuje to hrdý postoj, dôstojné správanie a prísny až tvrdý výraz tváre, ktorý odrádza nepovolané osoby od vstupu na miesta zverené na stráženie. Prispievajú k tomu aj jeho jedinečné hlasové prejavy, ktoré sa niekedy považujú za "strašidelné". Je to zvučný štekot, ktorý sa začína hlbokými tónmi a končí sa predĺženým vysokým nárekom.
K cudzím ľuďom nie je priateľský a k cudzím ľuďom, ktorí vzbudzujú podozrenie, môže byť rozhodne nepriateľský, ak sa s ním pokúsia nadviazať priamy kontakt. Nikdy však bezdôvodne nevyhľadáva spory. Môže byť verným a poslušným spoločníkom, ideálnym psom na stráženie objektov. Rozhodne nepatrí do rúk neskúsených majiteľov. Pri nesprávnom výcviku a vedení by mohol byť nebezpečný.
Jeho výchova musí byť láskavá, ale absolútne dôsledná už od mladého veku. Rovnako nevyhnutná je dôkladná, včasná, nenásilná a čo najrozsiahlejšia socializácia. Majiteľom c.p.p. môže byť len človek absolútne pokojný a rozvážny, obdarený prirodzenou autoritou, ktorý si ju navyše dokáže nenásilne presadiť v každej situácii. V žiadnom prípade nie je vhodný pre začiatočníkov, ani pre osoby, ktoré síce majú skúsenosti s výcvikom bežných plemien, ale nedokážu alebo odmietajú prispôsobiť svoje metódy povahe takých psov, ako je c. p. p. Žiadny cvičiteľ by nemal vsádzať na jeho "lámanie".
Telesná stavba:
Je to silný pes ľahšieho mastifovského typu, veľmi aktívny, s krátkym obdĺžnikovým telesným rámcom. Výška samca je 58 - 64 cm a samice 55 - 61 cm. Telesná hmotnosť by sa mala pohybovať v rozmedzí 30 - 40 kg u samcov a 25 - 35 kg u samíc.
Hlava by mala byť stredne veľká, podlhovastá, s rovnými obrysovými líniami. Nie je ani príliš jemná, ani príliš hrubá, skôr suchá, ale nie vychudnutá. Koža nesmie tvoriť záhyby ani vrásky. Lebka musí byť pomerne veľká, mierne predĺžená a primerane široká. Pri pohľade spredu je mierne klenutá zhora a pri pohľade zboku je rovná, pričom horná línia sa pomyselne rozchádza s líniou chrbta nosa. Čelný sklon (stop) nesmie byť príliš strmý a je bližšie k špičke nosa ako k zátylku.
Čumák je predĺžený, rovný, silný a postupne sa zužuje smerom k nosu. Na konci však nesmie byť špicatý. Nos musí byť vždy čiernej farby, veľký a musí tvoriť rovné pokračovanie nosovej chrbtice. Nosné dierky musia byť široko otvorené.
Pery by mali byť dobre tvarované, ani príliš mäsité, ani úplne suché. Musia tesne priliehať k čeľustiam a zubom. Zuby by mali byť veľké, biele a pevne vsadené do čeľustí. Chrup musí byť úplný, s dokonalým nožnicovým skusom, ale prijateľný je aj štipcový skus. Líca sú ploché (napriek silným žuvacím svalom nevyčnievajú do strán).
Oči by mali byť stredne veľké, mandľového tvaru a šikmé. Nesmú byť vypuklé ani zapadnuté. Ich pohľad je trochu prísny. Farba dúhovky by mala byť hnedá, od svetlejšej u zvierat so svetlou srsťou až po veľmi tmavú alebo takmer čiernu u zvierat s tmavou srsťou. Okraje očných viečok musia byť čierno pigmentované.
Ušné buľvy sú pomerne vysoko posadené a visia symetricky po oboch stranách mozočku. Mali by byť stredne veľké, primerane hrubé, takmer trojuholníkového tvaru, na vrchole mierne zaoblené. Musia byť ploché a priliehať k lícam a musia byť symetrické.
Krk zodpovedá veľkosti hlavy, je spravidla krátky, rovný, primeranej hrúbky, s hrdlom bez laloku. Trup by mal mať rovnú, mierne dozadu sklonenú hornú líniu tela. Chrbát musí byť silný, približne rovnako dlhý ako bedrá, ktoré sú veľmi svalnaté. Chrbát je krátky, široký, dobre osvalený a pri pohľade zboku mierne sklonený. Výška meraná na úrovni bedrových hrboľov je zvyčajne o niečo vyššia ako výška kohútika.
Chvost je nasadený trochu vyššie, pri koreni je silný a nesmie byť kupírovaný. V pokoji visí dole, ale nie je vtiahnutý medzi panvové končatiny. Mal by siahať až po hánky.
Zadné končatiny sú silné a svalnaté, pri pohľade zboku a spredu rovné, so silnými kosťami. Predlaktia by mali byť rovné. Tlapy by mali veľkosťou zodpovedať celkovej veľkosti jedinca a mali by byť skôr zaoblené (mačacie) než oválne. Nesmú byť vypuklé ani šikmé.
Zadné končatiny by mali byť silné a svalnaté, so silnými kosťami, kolmo k zemi pri pohľade zozadu a zboku. Stehná musia byť silné a mohutne osvalené, čo je viditeľné najmä pri pohľade zozadu, kde svalstvo vyniká. Kolená by mali byť skôr tupo sklonené. Zadok by mal byť vysoko nad zemou, skôr tupo sklonený. Labky panvových končatín by mali byť rovnaké ako labky hrudných končatín. Labky môžu byť jednoduché alebo dvojité. Pohyb je ľahký, rovnomerný.
Farba srsti je najčastejšie vlkošedá, ale môže byť aj hnedastá (farba borovicových orechov) alebo červenkastá (mahagón). V podstate ide vždy o tmavú žíhanú farbu na základnej farbe rôznych odtieňov sivej, od najsvetlejšej cez strednú až po najtmavšiu, ktorá je najčastejšia. Na rôznych častiach tela môže byť svetlejšia alebo tmavšia. Najtmavšia je na hlave, pleciach a chrbte, stredne tmavá na trupe, chrbte a stehnách a najsvetlejšia na bruchu a dolných končatinách. Malá biela škvrna na prednej strane hrude je prijateľná.