Brazílsky teriér
FCI:
Patrí do skupiny III - teriéri.
Povaha:
Je to veľmi živý, temperamentný, neobyčajne bystrý a pohyblivý pes, ktorý v prípade potreby dokáže prejaviť potrebnú dávku ostrosti. Jeho správanie je suverénne ako u všetkých teriérov. Vždy je pripravený a ochotný vrhnúť sa, niekedy s trochu prehnaným elánom, úplne bez strachu a s nekonečnou vervou, do akejkoľvek činnosti.
K známym ľuďom je mimoriadne priateľský a jemný, ale na cudzích si musí postupne zvykať. Pôvodne sa na haciendách tieto psy bežne používali na kontrolu hlodavcov a malých zvierat, ale neskôr sa plne osvedčili ako spoločenské psy. B. t. je milý a hravý, ale vždy treba počítať s obrovskou energiou, ktorú vydáva pri akejkoľvek činnosti, preto rozhodne nie je najvhodnejším plemenom na kľučku alebo na kolená.
Výchova:
Vyniká inteligenciou, a preto sa neočakávane rýchlo učí. Ľahko a rýchlo si osvojuje povely, pretože pri kontakte s cvičiteľom je veľmi pozorný. Je však aj veľmi nezávislý a niekedy môže byť trochu svojhlavý. Je inteligentný, a preto má vlastný názor. To by nemalo byť dôvodom na jeho trestanie, pretože by to mohlo poškodiť vzťah medzi ním a jeho majiteľom. Majiteľ si len musí svoj názor presadiť s úplným pokojom, láskavo, ale s pevnou dôslednosťou. Aj keď je od malička zvyknutý žiť s deťmi a nijako ich neohrozuje, nikdy by s nimi nemal zostať sám bez dozoru zodpovednej dospelej osoby.
Naliehavo potrebuje dostatok pohybu a príležitostí na fyzickú aktivitu. Okrem fyzického zamestnania si vyžaduje aj určité duševné zamestnanie.
Telesná stavba:
Je to stredne veľký, štíhly pes vyváženej, pevnej, ale nikdy nie príliš ťažkej stavby tela, so štvorcovým telesným rámcom, ktorého zaoblené obrysy sa na prvý pohľad zreteľne líšia od hladkosrstého foxteriéra. Táto požiadavka štandardu nepriamo potvrdzuje, že v žilách B.T. prúdi značná časť krvi tohto plemena, pre ktoré sú veľmi typické rovné línie tela. Preto sú u B. t. mimoriadne nežiaduce. Koh. vyššie. je u samcov v rozmedzí 35 - 40 cm, u samíc v rozmedzí 33 - 38 cm, telesná hmotnosť môže byť max. 10 kg.
Hlava by mala byť pri pohľade zhora trojuholníková. Hlava je najširšia v oblasti zátylku, od očí smerom k nosu sa zreteľne zužuje. Pri pohľade zboku sa línia chrbta nosa mierne dvíha od špičky nosa smerom k čelnému svahu (stop). Pri pohľade z profilu sa línia stop prudšie dvíha smerom nahor medzi očami a prechádza do hornej línie mozočku, ktorá prebieha v miernom oblúku smerom k tylovému hrboľu.
Pri pohľade zhora má rypák tvar rovnostranného trojuholníka, ktorého vrcholmi sú nos a dva vonkajšie kútiky očí. Plynule sa rozširuje smerom k základni, ktorá prechádza do čelného sklonu. V oblasti pod očami musí byť silný a dobre tvarovaný (nesmie klesať). Nos má primeranú veľkosť, široké nosné dierky a musí byť tmavej farby.
Pery musia byť suché, blízko čeľustí a zubov. Horné prekrývajú dolné. Pri zatvorených ústach musia úplne zakrývať zuby. Líca sú suché, ale dostatočne svalnaté. Vyžaduje sa kompletný chrup so 42 zubami a nožnicový skus. Zuby musia byť dobre vyvinuté (primeranej veľkosti) a pravidelne rozmiestnené v čeľustiach.
Oči sa nachádzajú uprostred medzi týlnym hrboľom a špičkou nosa, pričom spojnica ich vnútorných rohov rozdeľuje celkovú dĺžku hlavy na dve rovnaké polovice. Musia byť umiestnené pomerne ďaleko od seba, aby sa vzdialenosť medzi oboma vonkajšími očnými kútikmi rovnala vzdialenosti od vonkajšieho očného kútika po špičku nosa. Smerujú priamo dopredu a mierne vyčnievajú. Sú veľké s mierne vyznačenými nadočnicovými oblúkmi. Modro sfarbené jedince môžu mať modrošedé oči, hnedé, zelené alebo modré u hnedých jedincov.
Ušné buľvy sú od seba široko, pomerne ďaleko vzdialené, na úrovni očí. Mali by mať trojuholníkový tvar, na vrchole zašpicatené, polozakrivené, s hrotmi zahnutými dopredu, aby dosiahli vonkajšie kútiky očí. Nikdy nesmú byť kupovité.
Krk musí mať primeranú dĺžku, ktorá zodpovedá veľkosti hlavy, rovnako ako hrúbka. Musí plynulo prechádzať do tela. Hoci je silný, musí byť štíhly, suchý a mierne klenutý v krku. Horná línia tela musí byť rovná, pevná, mierne sklonená od kohútika k zadnej časti tela. Chrbát by mal byť relatívne krátky a dobre osvalený.
Chvost by mal byť nízko nasadený. V krajine pôvodu plemena je zvyčajne krátky, ale môže byť vrodene krátky alebo dlhý. V takom prípade nesmie siahať pod kohútik. Neskrátený chvost by nemal byť príliš dlhý, ale mal by byť primerane silný a veselý, t. j. smerom nahor, ale nie zatočený nad zadkom.
Labky zadných končatín sú uzavreté (s pevne zovretými prstami), tzv. zajačie (oválny tvar) a nesmú byť ani vytočené, ani vytočené. Dva stredné prsty by mali byť dlhšie ako ostatné. Labky panvových končatín sú uzavreté a dlhšie ako labky hrudných končatín. Značný dôraz sa kladie na ladný, voľný a rýchly pohyb a krátky krok.
Koža by mala byť tenká a tesne priliehať ku kostrovému svalstvu a podkožiu, nikdy nie príliš voľná. Srsť je krátka, hladká, jemná, ale nie mäkká. Podobá sa srsti bežného potkana alebo krysy. Tesne prilieha ku koži. Musí byť taká hustá, aby cez ňu nebolo vidieť kožu. Je jemnejšia na hlave, na ušných lalôčikoch, na vnútorných stranách a koncoch hrudníka a na zadnej strane stehien.
Sfarbenie by malo byť prevažne biele s čiernymi, hnedými alebo modrými znakmi. Nad očami, na oboch stranách papule a vo vnútri a na okrajoch uší nesmú byť žiadne odznaky pálenia. Ohraničené znaky opálenia sa môžu nachádzať aj na iných častiach tela. Na hlave nesmú chýbať čierne, hnedé alebo modro sfarbené štítky na čele a ušných lalôčikoch. Biele odznaky sú však povolené aj po stranách papule a na čele, kde tvoria úzku "lysinu". Mali by byť čo najsymetrickejšie.