Bloodhound
FCI:
Bloodhound patrí do skupiny VI - Psy, farebné a príbuzné plemená, sekcia - Veľké psy.
Charakteristika:
Bloodhound je milý a priateľský k ľuďom, pokojný a mimoriadne trpezlivý, dobromyseľný, oddaný svojmu majiteľovi a citovo na neho naviazaný. Potrebuje žiť v jeho blízkosti, ak je trvalo umiestnený vo vonkajšom koterci, bude psychicky trpieť. Dokáže však byť aj trochu rezervovaný, napr. ak na neho niekto nespravodlivo kričí, a ak je to potrebné, dokáže byť samostatný ako každý pes.
Keďže je citlivý na pochvalu a pokarhanie, potrebuje láskavé, jemné, hoci dôsledné vedenie. Nikdy sa nesprával agresívne, pokiaľ mu to vyslovene nepokazilo zlé až kruté zaobchádzanie, napr. nesprávny výcvik. Je veľmi tolerantný k iným psom a iným domácim zvieratám a rovnako tolerantný k deťom, vrátane tých najmenších.
Výchova:
V súčasnosti je B. predovšetkým spoločenským plemenom, ale stále je užitočný pri love, najmä na dohľadávanie poranenej zveri a ako stopár, napr. pri policajnom pátraní po nezvestných osobách, nie však pri hľadaní zločincov alebo utečených väzňov.
Snahy o podporu ostrosti tvrdými výcvikovými metódami jednoznačne vedú k jej zradeniu. Vďaka svojej telesnej stavbe je obdarený veľkou vytrvalosťou, ktorá mu spolu s výnimočným čuchom umožňuje sledovať stopu bez osobitnej námahy na značnú vzdialenosť, a to aj v ťažkom teréne a za mimoriadne nepriaznivých poveternostných podmienok.
Stavba tela:
Je to mohutný pes, jeden z najväčších poľovných psov, s harmonickou stavbou tela, silnými kosťami, správnym osvalením, celkovo veľmi robustným, ale nie ťažkopádnym vzhľadom, pôsobiaci impozantným a ušľachtilým dojmom. Postoj je ušľachtilý, telo obdĺžnikové. Ideálna výška je 68 cm pre psov a 62 cm pre suky s toleranciou +/- 4 cm. Telesná hmotnosť sa pohybuje od 46 do 54 kg u samcov a od 40 do 48 kg u samíc.
Nos môže byť čierny alebo hnedý. U čiernych psov s pálením je vždy čierny. Musí byť široký, veľký, so správne otvorenými nozdrami. Chrup by mal byť úplný, skus by mal byť nožnicový, ale prípustný je aj štipľavý. Zuby sú silné, biele, pravidelne rozmiestnené v masívnych čeľustiach.
Oči môžu byť tmavohnedé alebo orieškové (farba lieskových orieškov), u jedincov bez čierneho "sedla" alebo "plášťa" môžu mať svetlejší (jantárový) odtieň. Mali by byť stredne veľké, oválne. Nesmú byť slintavé, vypuklé ani zapadnuté. Dúhovky by mali byť úplne viditeľné. Príliš hlboko posadené alebo veľmi malé oči sú nežiaduce. Okraje očných viečok musia byť celistvé, bez akýchkoľvek nerovností. Mali by tesne priliehať k očným buľvám, ale tolerujú sa aj trochu voľnejšie dolné viečka, ktoré čiastočne odhaľujú spojivku. Príliš voľné viečka sú však nežiaduce. Riasy sa nikdy nesmú dotýkať rohovky (dráždili by oko). Výraz očí je príjemný, milý a dôstojný, trochu smutný.
Ušné lalôčiky sú tenké a pružné, pokryté krátkymi, na dotyk zamatovými chĺpkami. Mali by byť veľmi dlhé, aby pri nenásilnom natiahnutí dopredu siahali aspoň po špičku nosa. Musia byť nasadené nízko, v úrovni očí alebo ešte nižšie, visiace po stranách hlavy. Vlnia sa dovnútra a dozadu a padajú dole v pôvabných záhyboch.
Chvost by mal byť dlhý, silný, vysoko nasadený, v predĺžení hornej línie. Smerom ku koncu sa postupne zužuje. Musí byť elegantne šabľovito zakrivený, v pohybe nad hornou líniou tela, ale nikdy nesmie byť zakrivený do kruhu alebo naklonený na jednu alebo druhú stranu. Na spodnej strane má tvrdšie, asi 5 cm dlhé kly, ktoré sa smerom k špičke výrazne skracujú.
Zadné končatiny sú dobre osvalené, silné, rovné a navzájom dokonale rovnobežné. Zadné končatiny musia byť pevné, silne osvalené. Sila zadných končatín musí zodpovedať sile predných končatín. Pri pohľade zozadu by mali byť navzájom dokonale rovnobežné; nie je prípustný ani kravský postoj (so zbiehajúcimi sa hnátmi), ani sudový postoj (s roztiahnutými hnátmi).
Srsť by mala byť krátka, priliehavá, hustá, pomerne tvrdá a odolná voči poveternostným vplyvom. Na hlave a ušných lalôčikoch je srsť veľmi krátka a jemná na dotyk. Na spodnej strane chvosta je trochu dlhšia a hrubšia.
Farba srsti môže byť čierna s pálením, hnedá s pálením alebo jednotná červená. U čiernochvostých jedincov môže čierna farba tvoriť "srsť" alebo "sedlo". U "plášťových" jedincov prevláda čierna farba. Tzv. tan marking (rôzne sfarbené pálenie) sa nachádza na ňufáku, lícach, nad očami, na prednej strane hrude, na nohách a okolo ritného otvoru. U jedincov so "sedlovitým chrbtom" prevláda pálenie, pretože čierna farba je obmedzená na chrbtovú časť trupu. Rovnaké rozloženie farieb sa vyskytuje aj u jedincov s hnedým priečnym sfarbením (pečeňovo-hnedé s pálením).