Billy

FCI:

Patrí do skupiny VI - Poľovné psy, farebné psy a príbuzné plemená, sekcia 1 - Poľovné psy

Povaha:

Je to veľmi samostatný, energický, ale dobre ovládateľný, učenlivý a pri správnej výchove a vhodných výcvikových metódach poslušný pes.
B. je pes so silným loveckým inštinktom, ale je to aj mimoriadne milý, vnímavý a rozhľadený, majiteľa a rodinu milujúci pes s vrúcnym vzťahom k deťom vrátane malých.

Je úplne oddaný rodine svojho majiteľa. Je priateľský aj k cudzím ľuďom, preto s ním nemožno počítať ako s hlídačom alebo obrancom. Je citlivý a tolerantný, takže po správnej socializácii dobre vychádza s inými voľne žijúcimi zvieratami. To však platí len pre zvieratá, ktoré s ním žijú pod jednou strechou. Je neúnavný lovec a prenasleduje cudzie osoby, napr. mačky zo susedstva.

Ak by mali príslušníci tohto plemena vytvoriť čo i len malú svorku, správajú sa voči cudzím psom oveľa agresívnejšie, ako keď sú chovaní jednotlivo. Veľa však závisí od dôkladnej, rozsiahlej a včasnej socializácie, ktorá, ak je správne systematická, môže výrazne utlmiť jeho tendenciu správať sa dominantne voči iným psom.

Výcvik:

Vďaka svojej inteligencii sa rýchlo a ľahko učí, ale najdôležitejšou úlohou majiteľa alebo cvičiteľa je udržať jeho záujem a pozornosť, najmä ak sa výcvik uskutočňuje na miestach, kde je veľa podnetov, najmä pachových, ktoré poukazujú na prítomnosť zveri alebo jej stôp. Tam treba vynaložiť dostatok úsilia a vynaliezavosti, aby to bol hlavný podnet pre neho, aby sa dokázal sústrediť na cvičenie. Preto je potrebné veľmi starostlivo vybrať vhodné miesto na prácu.

Budovanie tela:

U b., rovnako ako u iných krátkosrstých plemien, je veľmi dôležitá správna stavba tela. Mal by to byť silný, ale ľahký ohař, s výškou 60 - 70 cm u psov a 58 - 62 cm u sučiek.

Hlava je skôr jemná, suchá, primerane dlhá. Lebka by mala byť v oblasti čela mierne klenutá a nie príliš široká. Nos môže byť čierny alebo červenohnedý, nie pečeňovo hnedý. Vzhľadom na veľmi svetlú farbu srsti môže byť nos len riedko čierno pigmentovaný, takže červená farba presvitá cez svetlú pigmentáciu a opticky pôsobí červenohnedým dojmom.

Oči by mali byť správne otvorené, tmavé, so živým výrazom, okraje viečok čierne alebo červenohnedé (rovnako ako pri nose). Uši musia byť zavesené, stredne dlhé, u francúzskeho ohaře trochu vyššie posadené. Sú ploché voči hlave a v spodnej časti mierne vývrtkovité.
Chvost by mal byť dlhý a silný, niekedy pokrytý o niečo dlhšou srsťou na spodnej strane.

Hrudník musí byť veľmi hlboký a pomerne úzky, slabiny mierne vytočené, skôr dlhé. Hrudné končatiny by mali byť mohutnejšie ako panvové končatiny. Musia byť silné, kolmé k zemi, z pevných, ale nie hrubých kostí. Labky by mali byť uzavreté (s prstami blízko pri sebe), zaobleného tvaru.

Srsť musí byť krátka, hladko priliehajúca, drsná na dotyk, často až drsná. Farba môže byť biela, béžová (svetlá káva) alebo biela so škvrnami až po srsť svetlooranžovej alebo citrónovožltej farby.

Medzi vylučujúce chyby patrí agresivita alebo plachosť, príliš krátky, príliš dlhý alebo veľmi úzky nosový hrebeň, čierne alebo červené znaky vo farbe srsti. Výrazný podhryz dolnej čeľuste je dôvodom na vylúčenie, ale maximálne 1/2 cm podhryz nie je dôvodom na vylúčenie z posudzovania na výstave.