Beauceron

FCI:

- Ovčiarske psy, sekcia 1 - Ovčiarske psy s pracovnou skúškou. Uznané v roku 1911.

Charakteristika:

Beauceron je čestný, odvážny, ale aj poslušný a spoľahlivý pes, ktorý nikdy nesmie byť zlomyseľný, bojazlivý alebo nepokojný či neistý v náhlej situácii. Je veľmi teritoriálny.

Výcvik:

Keďže mu nechýba odvaha ani sebadôvera, nepatrí do rúk začiatočníkov. Ak totiž hrozí akékoľvek nebezpečenstvo jemu, jeho majiteľovi a členom jeho rodiny, ak niekto ohrozuje stádo zverené do jeho starostlivosti alebo ak niekto naruší hranice územia, na ktorom sa cíti byť zvrchovaným pánom, je okamžite pripravený zaútočiť. V takýchto situáciách môže byť veľmi agresívny. Vďaka telesnej stavbe, ktorá je dokonalou kombináciou sily a rýchlosti, bude veľmi tvrdo útočiť. Ak si ho človek chce chovať ako spoločenského psa, musí dbať na jeho širokú ranú socializáciu (spoločenstvo) a láskavú, ale železne dôslednú výchovu.
Určite je vhodný na športový výcvik, ale tí, ktorí nemajú dostatok skúseností a prehľad, by sa do neho nemali púšťať. Výcvik poslušnosti je v každom prípade prospešný, nič sa nedá pokaziť výcvikom stôp, ale pri obrane treba byť opatrný.
Neskúsený majiteľ z neho môže rýchlo urobiť skutočne problémového psa. Akékoľvek použitie hrubej sily alebo nátlaku z neho urobí zatvrdnutého psa, vždy odhodlaného nekompromisne sa brániť a s vrodenou suverenitou pripraveného bojovať o vedenie "svorky". Základom bezproblémového spolužitia musí byť vzájomná dôvera a rešpekt. V každom prípade potrebuje majiteľa, ktorý je "skutočným vodcom svorky", t. j. rozhodný, absolútne dôsledný, prísny, ale spravodlivý, chápajúci správanie psa a primerane naň reagujúci.

Telesná stavba:

Stavba tela musí byť primeraná, robustná a na prvý pohľad by malo byť jasné, že tento pes rustikálneho vzhľadu je silný, svalnatý a odolný. Nikdy nesmie byť ťažký. Dĺžka tela musí byť väčšia ako kohútik. U psov je to 65 - 70 cm a u sučiek 61 - 68 cm.
Hlava musí byť vhodne tvarovaná, s harmonickými obrysovými líniami. Jej dĺžka zodpovedá 2/5 výšky kohútika. Lebka by mala byť rovnako dlhá ako papuľa. Jej šírka a výška je o niečo menšia ako 1/2 celkovej dĺžky hlavy. Pozdĺžna čelová brázda je len slabo viditeľná, ale týlny hrbol by mal byť zreteľný. Čelný svah by mal byť len mierne sklonený. Papuľa by nikdy nemala byť príliš úzka alebo na konci zašpicatená. Nos je primerane veľký, nikdy nie je postihnutý rozštepom podnebia a vždy je čierny. Uši sú vysoko nasadené a môžu byť buď predsunuté, alebo zavesené. Nesmú priliehať k lícam, sú ploché a pomerne krátke, ich dĺžka sa rovná 1/2 dĺžky hlavy.
Pysky musia tesne priliehať k čeľustiam a zubom a ich okraje musia byť úplne pigmentované. Horné prekrývajú dolné bez toho, aby voľne viseli (plandali), kútiky úst tvoria malý záhyb a musia byť rozhodne uzavreté. Zuby sú silné a vyžaduje sa nožnicový skus.
Oči by mali byť horizontálne, mierne oválne. Dúhovka by mala byť tmavohnedá, nikdy nie svetlejšia ako farba tmavých lieskových orieškov (napr. u psov so svetlejšou opálenou srsťou). U harlekýnov (jedinci sfarbení do modra merle) je prípustná sklovitá ("porcelánová", t. j. belavá) farba očí.
Krk by mal byť dobre osvalený, správnej dĺžky a mal by harmonicky prechádzať do ramien. Kohútik je výrazný a horná línia vzadu by mala byť vodorovná. Chrbát musí byť rovný, bedrá krátke, široké a svalnaté, zadok len mierne sklonený.
Chvost je dlhý, v pokoji visí dole a siaha aspoň po hánky. Končí sa mierne nahor zahnutým hákom v tvare písmena "J". Pri pohybe môže byť vyššie, na úrovni hornej línie tela.
Hrudník by mal byť hlboký, aby bola hrudná kosť na úrovni lakťov, ale musí mať aj primeranú šírku a dĺžku. Jeho obvod by mal byť aspoň o 1/5 väčší ako výška kohútika. Hrudná kosť by mala byť v stoji kolmo k zemi. Lopatky by mali byť šikmé, primerane dlhé, predlaktia svalnaté, labky hrudných končatín veľké, zaoblené a uzavreté. Drápy musia byť vždy čierne, podušky na nohách tuhé, ale pružné.
Zadné končatiny by mali byť pri pohľade zozadu kolmo k zemi. Stehná musia byť široké a svalnaté, hánky musia byť silné a nesmú byť príliš nízko pri zemi. Vrcholy pätných kostí, na ktoré sa upínajú silné Achillove šľachy, sú približne v 1/4 výšky kohútika. Kopytá sú takmer vertikálne. Labky zadných nôh musia byť veľké, zaoblené, uzavreté, s pevne zovretými prstami. Z dôvodu tradície by sa mali zachovať vankúšiky na labkách, z ktorých každý pozostáva zo zdvojeného palca, ktorého polovice sú dobre oddelené, pričom pazúry sú pomerne blízko labky. Pohyb je pružný, voľný a paralelný.
Srsť je hladká, krátka, hustá, uzavretá, dlhá 3 - 4 cm. Podsada je krátka, jemná, hustá a mäkká, najlepšie myšej farby. Farba srsti môže byť čierna s pálením (čierna s páliacimi znakmi, bas-rouge) alebo modrá s páliacimi znakmi (tzv. "harlekýn").
Trieslové odznaky by mali byť nad očami, po stranách papule, na prednej strane hrude, na hrdle, okolo ritného otvoru a na nohách od labiek smerom nahor sa tansová farba postupne znižuje.
Sfarbenie harlekýna je zmesou sivej a čiernej farby psov s čiernymi škvrnami a tanínovými znakmi. Na prednej strane hrude sa toleruje nevýrazná biela škvrna.
Všetky odchýlky od požiadaviek štandardu sa považujú za chyby a posudzujú sa presne podľa stupňa závažnosti s ohľadom na zdravie a pohodu jedinca. Medzi vylučujúce chyby patrí neodôvodnená agresivita alebo nadmerná bojazlivosť, pozri vyššie. alebo prekračujúce štandardný rozsah, príliš ľahká kostra, veľmi svetlé alebo sklovité a "porcelánové" oči (okrem harlekýnov), rozštep nosa, nos inej farby ako čiernej, čierne sfarbenie s depigmentovanými okrskami, podhryz alebo predhryz dolnej čeľuste takého rozsahu, že medzi rezákmi je medzera, chýbajúce 3 alebo viac zubov (na 1. Premoláry, P1, sa neberú do úvahy), uši vztýčené do špičky, príliš výrazný "kravský" postoj panvových končatín, jednoduché alebo úplne chýbajúce tarzálne články na panvových končatinách, chvost kupírovaný alebo zahnutý cez chrbát, farba a štruktúra srsti odlišná od štandardu, úplná absencia vypaľovacích znakov, huňatá alebo huňatá srsť, výrazný a jasne viditeľný biely znak na prednej strane hrude, príliš veľa sivej farby u "harlekýnov".