Bavorský farbiar
FCI:
Patrí do skupiny VI - Psy, jazvečíky a príbuzné plemená, oddiel 2 - Jazvečíky
Charakteristika: Jeleňovití plemena, ktoré sa vyznačujú vysokou ostrosťou a vysokou priepustnosťou:
Je odolný, pohyblivý a spoľahlivý, pokojnej a vyrovnanej povahy, oddaný svojmu majiteľovi, zdržanlivý voči cudzím ľuďom. Uprednostňujú sa jedinci, ktorí sú nebojácni, učenliví a sebavedomí a nie sú ani trochu bojazliví alebo agresívni. Zvyčajne je v rukách poľovníkov, ale k ľuďom môže byť milým a príjemným spoločníkom.
Od prírody je veľmi poslušný, jemný a priateľský, ale aj mimoriadne citlivý, závislý od svojho majiteľa a rodiny. Trvalé umiestnenie vo vonkajšom koterci je pre neho doslova neznesiteľné. Ak je na ne v rámci ranej socializácie zvyknutý, dobre vychádza s cudzími psami a rôznymi malými domácimi zvieratami.
Dobre vychádza aj so staršími, pokojnejšími a rozumnejšími deťmi, ale divoké hry najmenších nemá príliš v láske.
Výchova: Vychováva sa v súlade so zásadami výchovy a vzdelávania:
Vyžaduje bezpodmienečne láskavé zaobchádzanie, a to tak pri bežnom výcviku, ktorý sa samozrejme nezaobíde bez nevyhnutnej, ale láskavej dôslednosti, ako aj pri poľovníckom výcviku. Ak sa s ním nezaobchádza správne a citlivo, stáva sa bojazlivým, bojazlivým a v extrémnych prípadoch (ak je majiteľ hrubý alebo krutý) agresívnym.
Ak sa nepoužíva pravidelne na lov, vyžaduje si každodenné dlhé prechádzky v prírode. Preto sa nehodí do mestských centier, ale na okraji veľkých aglomerácií, kde sú primerane veľké parky, môže žiť pokojne. Na prechádzkach sa odporúča vodiť ho vždy na vodítku, pretože ak narazí na stopu zveri, nikto ho z nej neodvedie.
Telesná stavba:
Je to stredne veľký pes vyvážených proporcií, skôr ľahšej postavy, veľmi pohyblivý a svalnatý. Trup musí byť o niečo dlhší ako vyššie uvedený. Horná línia tela sa smerom k zadnej časti mierne dvíha. Zadok je preto tzv. prestavaný, t. j. vyššie na úrovni bedrových kýpťov ako kohútika, čo je dôležité pre psa idúceho po stope s nízkou hlavou. S klinovitým tvarom tela sa ľahšie preniká cez húštiny lesného podrastu. Podobnú stavbu tela možno pozorovať u niektorých voľne žijúcich zvierat obývajúcich lesné biotopy. Končatiny nesmú byť príliš vysoké. Koh. výška je 47 - 52 cm u samcov a 44 - 48 cm u samíc.
Nos je primerane veľký, nie príliš široký, čierny alebo tmavočervený, nozdry musia byť široko otvorené. Čeľuste by mali byť silné s pravidelným nožnicovým skusom tak, aby zadné horné rezáky tesne prekrývali predné dolné rezáky a aby boli obidva v čeľustiach uložené kolmo. Kliešťový skus sa toleruje. Žiaduci je kompletný chrup so 42 zubami.
Oči sú jasné, živého výrazu, nie príliš veľké ani príliš okrúhle, tmavohnedej alebo mierne svetlej farby. Pigmentované okraje očných viečok sú blízko očných jamiek. Ušné buľvy by mali byť mierne dlhšie ako stredne dlhé, aby po vysunutí dopredu siahali až po nos. Sú ťažké (silné), vysoko nasadené, široké pri základni, zaoblené na vrchole, ploché po stranách hlavy (priliehajúce k hlave bez záhybov).
Krk je stredne dlhý, silný, s malým lalokom na krku. Línia krku plynule prechádza do hornej línie tela. Kohútik je sotva viditeľný, chrbát musí byť pevný, ale pružný. Bedrá sú pomerne krátke, široké, veľmi silno osvalené. Chrbát by mal byť dlhý, pri pohľade zboku takmer rovný.
Chvost je vysoko nasadený, stredne dlhý, siaha maximálne po hánky. Zvyčajne je na úrovni hornej línie tela alebo sa zvažuje smerom nadol k základni. Hrudník musí byť primerane široký, hlboký a dlhý, s výrazným predhrudím (ktoré je viditeľné pri pohľade zboku). V priereze musí mať oválny tvar.
Posledné rebrá musia siahať ďaleko dozadu.
Hrudné končatiny sú pri pohľade spredu rovné a navzájom rovnobežné. Pri pohľade zboku musia byť v normálnom (zootechnickom) postoji kolmo k zemi, správne zaúhlené. Labky sú lyžicovité, prsty sú klenuté a pevne zovreté, s dostatočne silnými, tuhými a plne pigmentovanými stielkami. Zadné končatiny sú silno kostnaté, pri pohľade zozadu rovné a navzájom rovnobežné, pri pohľade zboku primerane zauhľované.
Srsť by mala byť hustá, hladká na dotyk, trochu drsná na dotyk, s malým leskom. Na hlave a ušných lalôčikoch je jemnejšia, na bruchu, nohách a chvoste hrubšia a dlhšia. Sfarbenie môže byť sýtočervené, odtieň jelenej červenej, červenohnedé (sýtohnedé, odtieň čerstvo vylúpaného semena pagaštanu konského), červenožlté, plavé až hnedé. Môže mať aj farbu zimnej srsti jeleňa, žíhanú (priečne tmavé pruhy na svetlejšom podklade) alebo s prímesou čiernych chvostov. Základná farba je vždy tmavšia na chrbte, ňufák a ušnice sú tmavé. Na chvoste nikdy nechýba prímes čiernych chlpov. Na prednej strane hrude môže byť malá svetlá škvrna ("naháňacia hviezda").
Medzi závažné chyby patrí mäsitá farba nosa, poddimenzovaný predkus alebo podkus dolnej čeľuste, čiastočný pinzetový (nepravidelný) skus, príliš voľné očné viečka.