Baset
FCI:
Patrí do skupiny VI - ohari, farebné a príbuzné plemená.
Charakteristika:
Je vyrovnaný, mierny a milý, jemný a citlivý (dokonale rozpozná náladu svojho majiteľa), dobrosrdečný a spoločenský (nemá rád samotu a rozhodne nepatrí trvalo do vonkajšieho koterca), trpezlivý a pokojný, mierumilovný a prirodzene mravný. Nikdy nie je bojazlivý, agresívny, zlomyseľný ani nevrlý. Zároveň je však aj veľmi nezávislý a sebavedomý, niekedy môže pôsobiť až tvrdohlavo, čo je spôsobené tým, že bol po generácie zvyknutý riadiť sa pri love vlastným úsudkom a spoliehať sa len sám na seba, nečakať na povel majiteľa. Napriek tomu je majiteľovi veľmi oddaný, a ak je majiteľ obdarený schopnosťami, ktoré charakterizujú správneho vodcu svorky, b. sa nikdy nesnaží zaujať jeho miesto, t. j. vedúce postavenie v spoločnosti.
Výchova:
Jeho výchova nie je úplne jednoduchá, vyžaduje si majiteľa obdareného vlastnosťami, ktoré z neho robia skutočného vodcu spoločnosti, a výdatnú pozitívnu stimuláciu, pochvalu a povzbudenie hlasom so správnou intonáciou a pamlsky, najlepšie také, ktoré miluje, ale nikdy ich nedostane inak ako odmenu pri výcviku.
Pri cvičení v poľovnom revíri sa jeho pozornosť rozptyľuje rôznymi pachovými, zvukovými alebo optickými vnemami, ktoré registruje, pretože ako lovecké plemeno má prirodzenú tendenciu byť stále ostražitý voči okoliu, v ktorom by sa mohol stretnúť so zverou. Úlohou cvičiteľa je preto vedieť sa stať preňho v danom momente najdôležitejším podnetom - udržať jeho pozornosť. To okrem iného znamená, že b. sa pri takejto práci nesmie nudiť. Cvičenia je vhodné striedať a neopakovať stále dokola jedno a to isté cvičenie. Najlepšie je vykonávať výcvik v pokojnom, známom a oplotenom priestore.
Telesná stavba:
Ide o dobre vyváženého, silného krátkonohého psa primeranej telesnej hmotnosti (sily) so značným (ale nie nadmerným) množstvom voľnej kože na celom tele. Je to v podstate veľký pes na krátkych nohách. Dôležité je, aby zvládol záťaž, ktorá sa od neho ako od poľovného psa vyžaduje a očakáva, a aby bol pri love dostatočne silný, obratný a veľmi odolný. Koh. výška je 33 - 38 cm.
Hlava musí mať pri pohľade zboku líniu chrbtovej časti nosa takmer rovnobežnú s pomyselným predĺžením hornej línie mozočku. Nos môže byť pri pohľade z profilu mierne pred líniou labiek a zvyčajne je celý čierny. U svetlých jedincov môže byť hnedý alebo hnedastý. Nosné dierky sú veľké a široko otvorené.
Čeľuste musia byť silné, s dokonalým, pravidelným a úplným nožnicovým skusom, čo znamená, že horné rezáky tesne prekrývajú dolné, pričom oba sú v čeľustiach uložené kolmo.
Očné štrbiny majú mať približne kosoštvorcový tvar a oči nesmú byť vypuklé ani zapustené do očných jamiek. Dúhovky musia byť tmavej farby, ale u jedincov so svetlou srsťou môžu mať svetlejší odtieň. Svetlé alebo žlté oči sú však hrubou chybou. Pohľad by mal byť pokojný, vážny. Spojivka dolných viečok je viditeľná, ale nie príliš odhalená.
Ušné viečka sú previsnuté, posadené nízko, tesne pod líniou očí. Musia byť také dlhé, aby pri nenásilnom natiahnutí dopredu siahali trochu nad vrchol nosa, ale nesmú byť príliš dlhé. Po celej dĺžke sú úzke a úhľadne stočené dovnútra, veľmi pružné, mäkké na dotyk, "zamatové".
Krk je svalnatý, správne klenutý v zátylku, primeranej dĺžky, s výrazným lalokom na hrdle, ktorý nesmie byť príliš veľký. Telo musí byť dlhé a hlboké v celej dĺžke. Kohútik a bedrové kĺby sú približne v rovnakej výške. Chrbát musí byť rovný a pomerne široký. Horná línia tela od kohútika po bedrové hrbole by nemala byť príliš dlhá. Bedrá môžu byť mierne klenuté.
Chvost je nasadený na správnej úrovni, pomerne dlhý, silný pri koreni, smerom ku koncu sa zužuje. Spodná časť chvosta je trochu hrubšia. Pri pohybe je vzpriamený, elegantne šabľovito zahnutý. Nesmie byť príliš veselý (naklonený dopredu) alebo kruhovito zakrivený.
Pri pohľade spredu by malo byť predhrudie v jednej línii s krivkou predlaktia. Vrchol hrudnej kosti musí vyčnievať (pri bočnom pohľade) pred predný okraj ramenného kĺbu. Spodná línia tela musí byť v oblasti hrudníka vždy dostatočne vzdialená od zeme, aby sa pes mohol voľne pohybovať po akomkoľvek teréne bez ťažkostí.
Končatiny musia byť krátke, silné a s pevnými kosťami. Koža na ich distálnych častiach tvorí záhyby, ktoré však nikdy nesmú byť príliš veľké. Lakte by nemali byť ani vytočené, ani vybočené. Predlaktia sú v proximálnych častiach mierne sklonené dovnútra, ale nie tak, aby bránili voľnému pohybu končatín alebo aby sa končatiny pri státí alebo pohybe navzájom nedotýkali. Panvové končatiny by mali byť silne osvalené, v postoji dobre rozkročené. Koža na kopytách môže byť prehnutá a zadná časť kopýt môže tvoriť výrazné "vrecká", nie však príliš veľké. Kolená musia byť správne naklonené, hánky by mali byť nízko nad zemou, mierne naklonené a pri pohľade zozadu nesmú byť ani zbiehavé, ani rozbiehavé.
Chodidlá oboch končatín sú veľké, s kĺbovými prstami a pevnými chodidlovými vankúšikmi. Môžu smerovať rovno dopredu alebo môžu byť mierne vyosené, ale postoj musí byť vždy dokonale vyvážený.
Srsť je hladká, krátka a priliehavá a nesmie byť príliš jemná. Obrysové línie tela by mali byť jasné (ostré), bez dlhších (previsnutých) chlpov. Dlhá alebo mäkká srsť vytvárajúca "vlajky" na zadnej strane hrudníka alebo "nohavice" na zadnej strane stehien by bola hrubou chybou. Sfarbenie je zvyčajne trojfarebné (čierna s pálením a bielymi znakmi) alebo dvojfarebné (citrónovožltá s bielou), ale prípustné je aj akékoľvek iné sfarbenie bežné u poľovných psov.