Anglický buldog
FCI:
Anglický buldog patrí do skupiny II - pinče a knírače, molossy, švajčiarske salašnícke psy, sekcia II - molossoidné psy, podsekcia FCI - typ mastifa
Povaha:
Je absolútne pokojný, dobromyseľný, jemný, mierumilovný, milý, inteligentný, ale aj veľmi citlivý. Zároveň však musí pôsobiť dojmom rozhodnosti, sily a aktivity. Napriek svojmu zdanlivo utlmenému vzhľadu je spontánny a veselý a celkovo priateľský. Hoci pôsobí nemotorne a neohrabane, dokáže preukázať prekvapujúcu rýchlosť (napríklad keď sa musí brániť) a vytrvalosť (napríklad keď musí kráčať).
Dokáže byť milý, ale aj tvrdohlavý a opäť v rozpore so svojimi zvyklosťami prekvapivo odvážny. Je pozorný, odvážny, verný, spoľahlivý, ale keď je to potrebné, napr. pri útoku, zmení sa na zúrivého súpera. Zvyčajne sa správa rozvážne, dokonca dôstojne, ale to neznamená, že sa nevie radovať.
K deťom je tolerantný, veľkorysý a trpezlivý, ochotne sa s nimi hrá, ak má na to chuť. Najmä vo vyššom veku alebo v preňho nevhodnom počasí (vysoká teplota a vlhkosť) by sa však nikdy nemal nútiť do hry.
Rozhodne nepatrí do vonkajšieho koterca, musí byť plnohodnotným členom rodiny - "svorky". Neustály kontakt s ľuďmi je pre neho veľmi dôležitý, potom miluje "svoju" rodinu a je takmer vždy priateľský a láskavý.
Bez špeciálneho výcviku je spoľahlivým strážcom a obrancom. V mladosti býva oveľa živší a aktívnejší, s pribúdajúcim vekom sa upokojuje a nemá rád, keď ho niekto ruší. Môže byť tiež menej tolerantný k iným psom, najmä k dotieravejším. Majiteľ by to mal brať do úvahy a v tejto fáze života by mu mal dopriať dostatok pokoja.
Výcvik:
Ak bol v ranom veku správne socializovaný, bude dobre vychádzať s inými psami, ako aj s mačkami a inými domácimi zvieratami a nebude mať rád príliš familiárne, hoci v pravom slova zmysle neagresívne malé psy. S tými sa vysporiada jednoducho tak, že ich prevráti a pritlačí k zemi ("prevráti", prinúti ich vzdať sa) bez toho, aby ich uhryzol, čím sa pre neho vec končí.
Pri rozumnom prístupe a troche dôslednosti nie je jeho výcvik náročný, ochotne reaguje na intonáciu hlasu a aj keď povel nebol naučený, snaží sa ho pochopiť a splniť. Preto by akákoľvek prísnosť vo výchove bola neopodstatnená a zbytočne krutá; stačí láskavá, ale pevná dôslednosť a primeraná pozitívna stimulácia (milé slovo, pamlsok).
Ani začiatočník, ktorý rešpektuje základné pravidlá výchovy (najmä dôslednosť), by s ním pri troche trpezlivosti a pochopenia nemal mať zvláštne problémy. Nikdy však nesmie očakávať, že vychová slepo poslušného psa; na to je a. b. príliš "veľká" osobnosť, ale stačí, ak je dobre ovládateľný.
Telesná stavba:
Mal by to byť zavalitý, skôr krátkonohý, zavalitý, silný a kompaktný pes, ktorého hlava je v pomere k telu dosť veľká. Nesmie však, rovnako ako žiadna iná vlastnosť, dominovať celkovému vzhľadu do takej miery, aby narušila požadovanú rovnováhu exteriéru, deformovala postavu alebo nepriaznivo ovplyvnila pohyblivosť jedinca. Samice nie sú také veľké a mohutné ako muži.
Telesná hmotnosť sa pohybuje okolo 25 kg u samcov a 23 kg u samíc. Hlava pri pohľade zboku od zátylku po špičku nosa je veľmi vysoká a krátka, čelo by malo byť ploché; v tvári a okolo nej sú malé voľné kožné vrásky, ale nesmú byť príliš výrazné alebo ju prekrývať. Oblúky obočia by mali byť nápadné, široké, hranaté a vysoké - práve tie dodávajú a. b. zamračený výraz. Mozoček musí byť pri pohľade spredu veľmi široký, hranatý a veľmi vysoký od uhla dolnej čeľuste po jej vrchol (vertex); jeho obvod je veľký.
Nos je veľký, vždy čierny, nikdy nie pečeňovo hnedý, červený alebo hnedastý. Vpredu je v strede rozdelený výraznou rovnou zvislou brázdou, jeho vrchol je otočený nahor a trochu dozadu, smerom k očiam, nozdry sú veľké, široko otvorené, pery by mali byť silné, široké, previsnuté a veľmi hlboké.
Po stranách musí horná pera úplne zakrývať dolnú čeľusť, ale vpredu môže siahať len po okraj dolnej pery, aby boli zuby úplne zakryté, keď sú ústa zatvorené. Zuby musia byť veľké a silné, pričom spodná čeľusť musí byť pri pohľade spredu presne pod hornou čeľusťou a oba zuby musia byť presne nad sebou.
Chvost sa nesie smerom nadol (bez toho, aby sa jeho koniec stočil nahor), nikdy nie nad hornú líniu. Srsť na ňom je krátka, ani hrubá, ani dlhšia na spodnej strane.
Hruď by mala byť široká, značného priemeru, po stranách zaoblená a na pomyselnom priečnom reze za hrudnými končatinami zaoblená. Hrudník nesmie byť po stranách nikdy sploštený, pretože rebrá musia byť zreteľne klenuté. Mal by byť priestranný a veľmi hlboký, siahajúci až po základňu medzi hrudnými končatinami, pričom posledné rebrá by mali siahať ďaleko dozadu.
Brucho musí byť vtiahnuté, nikdy nesmie klesať, končatiny musia byť silné, dobre osvalené, pevné - hrudník by mal byť silný, široký, svalnatý a rovný, hoci vonkajšie línie sú skôr klenuté. Kosti predlaktia však musia byť rovné a silné, nesmú byť zahnuté do tvaru "O" ani ohnuté do tvaru "X".
Sfarbenie môže byť rovnomerné s čiernou "maskou" alebo bez nej, žíhané, červené (s rôznym odtieňom od plavej po jeleniu), biele alebo strakaté (t. j. biele v kombinácii s ktoroukoľvek z týchto farieb). Farba by mala byť vždy jasná, zreteľná a nepigmentovaný nos je mimoriadne nežiaduci, rovnako ako čierne a čiernopálené sfarbenie.