Americký bobtail

História :Americké plemeno bobtail vzniklo mutáciou, ktorá sa vyskytla medzi niekoľkými americkými domácimi mačkami. Jeho pôvod je však veľmi nejasný. Jeho pôvod sa datuje do Arizony, kde sa našla mačka s veľmi krátkym chvostom. Po spárení s domácou mačkou mali všetky mačiatka vo vrhu charakteristicky krátky chvost. Zatiaľ čo gén spôsobujúci krátky chvost je u japonského bobtaila recesívny, u amerického bobtaila je dominantný. CFA a TICA uznali americký bobtail v roku 1989. V Európe sa na uznanie zo strany FIFe stále čaká.

Charakter: Sú to priateľské mačky s pokojnou povahou. Dobre vychádzajú s inými mačkami a psami a sú vhodné pre deti. Sú to spoločenské mačky a nerady sú samy. Radi sa hrajú a sú pomerne aktívne. So svojím človekom si často vytvoria dôverný vzťah, ale k cudzím ľuďom môžu byť spočiatku zdržanlivé.

Stavba tela: stredne veľké až veľké telo amerického bobtaila je robustné a svalnaté. Jedincovi tohto plemena môže trvať až tri roky, kým úplne dospeje. Nohy sú stredne dlhé, pričom zadné sú dlhšie ako predné. Veľké labky majú okrúhly tvar. Dĺžka a tvar chvosta sú veľmi variabilné, od takmer úplne chýbajúceho až po takmer polovičný chvost. Stredne veľké uši sú vzpriamené a zahnuté dopredu. Hlboko posadené oči sú veľké a majú mandľový tvar.

Srsť: Srsť amerického bobtaila je dvojitá a odolná voči poveternostným vplyvom. Môže byť krátka alebo polodlhá. Je hustá a hladká na dotyk. Vrchná vrstva je tvrdšia, zatiaľ čo spodná vrstva je hustá a mäkká.

Starostlivosť: V prípade oboch možných dĺžok srsti amerického bobtaila nie je potrebná veľká starostlivosť. Mimo obdobia línania stačí kefovanie raz týždenne. V prípade krátkosrstej variety môžete potom srsť vyčesať kamzíkovou handrou, aby ste zvýraznili jej lesk. Polodlhosrstá odroda nie je náchylná na matovanie, a preto si nevyžaduje inú starostlivosť.

Farebné odrody:

Všetky farebné odrody sú pre amerického bobtaila povolené. Najčastejšie sa však vyskytuje v rôznych vzoroch. Farba očí zodpovedá farbe srsti.