Akita
FCI:
Patrí do skupiny 5 - Špice a primitívne plemená, sekcia 5 - Japonský špic
Charakteristika:
Pôvodne sa používal ako lovecký, strážny a obranný pes. Hoci bol len stredne veľký, jeho lovecké vlastnosti boli skutočne výnimočné. Používal sa na rôzne zvieratá vrátane medveďov, ktorých telesná hmotnosť dosahovala v určitom období až 300 kg, a pôsobil ako rýchly, húževnatý, mimoriadne odvážny a veľmi oddaný pes. V Japonsku sa dodnes používa na lov, ale využíva sa aj ako spoločenské plemeno.
Je to inteligentný, nezávislý, dobre vycvičený pes, ktorý vyniká hlbokou oddanosťou svojmu majiteľovi a jeho rodine, ale často je aj agresívny voči iným psom. To znamená, že nepatrí do rúk neskúsených majiteľov, bezpodmienečne nutná je včasná socializácia, t. j. systematické, postupné zoznamovanie s inými psami, inými zvieratami, ale aj s cudzími ľuďmi, a to už od šteňacieho veku. Potrebuje čo najviac kontaktov s majiteľom a členmi rodiny vrátane detí, ktoré má tendenciu skôr chrániť ako sa s nimi hrať, preto by nikdy nemal byť nijako povzbudzovaný alebo dokonca nútený k hre.
Pri jeho výchove je nevyhnutná láskavá aj železná dôslednosť. Určite nepatrí, aj keď má byť strážený, na reťaz alebo takzvaný behúň (vodítko pripevnené na lane natiahnuté napríklad medzi dvoma stĺpmi alebo stromami) a nesmie byť stále zatvorený vo vonkajšom koterci. Zatiaľ čo ostatné pôvodné japonské špicovité psy sú mimo ostrovov pomerne rozšírené, s akitou inu sa stretávame len príležitostne a rozhodne nepatrí medzi hojnejšie plemená.
Výchova:
Tento pes si vyžaduje pevné vedenie a výcvik s jasne vymedzenými hranicami, ktoré nesmie porušiť. Je vhodný skôr pre skúsených chovateľov, ktorí už majú nejaké skúsenosti so psami.
Stavba tela:
Je to stredne veľký, vyvážený pes s čistými obrysmi, pevnou stavbou tela, silnou kosťou, suchý, ale dobre osvalený. Sekundárne pohlavné znaky musia byť také výrazné, aby bol pes na prvý pohľad rozoznateľný od suky.
Vyššie uvedené proporcie. k dĺžke tela by mal byť 10 : 11, výška v kohútiku je u psov 48,5 - 51,5 cm, u sučiek 45,5 - 48,5 cm, hlava má širokú mozgovňu, ktorá sa vyznačuje najmä bočne vystupujúcimi lícami, ktorých základňu okrem zygomatických oblúkov tvoria silné žuvacie svaly. Pomer dĺžky mozočku k rypáku sa považuje za 3 : 2, dĺžka mozočku zodpovedá jeho šírke na úrovni líc (bizygomatická šírka) a je rovná 1/4 coh. vyššie. Mozoček je hore široký, mierne opláštený, čelný sklon (stop) má byť slabo naznačený, ale stále zreteľný.
Čenich má byť klinovitý, nosová dorsum rovná. Nos musí byť čierny, ale u bielo sfarbených jedincov je prípustný aj nos telovej farby. Okraje pier sú čierne a priliehajú k čeľustiam a zubom. Zuby by mali byť silné a vyžaduje sa nožnicový skus.
Oči musia byť pomerne malé, takmer trojuholníkového tvaru, primerane ďaleko od seba a tmavohnedej farby. Uši musia byť malé, pevne vzpriamené, trojuholníkového tvaru, mierne naklonené dopredu. Krk je silný a svalnatý, bez laloku.
Trup by mal mať vysoký kohútik, chrbát by mal byť rovný a silný, bedrá by mali byť primerane široké a svalnaté a zadok primerane sklonený. Chvost by mal byť vysoko nasadený, silný, nesený nahor, zahnutý alebo srpovitý tesne nad zadkom. Keď sa chvost natiahne smerom nadol, jeho špička by mala takmer siahať po hánky.
Predhrudie je dobre definované, pri pohľade zboku vystupuje pred ramenné kĺby, hrudník by mal byť hlboký a primerane široký, rebrá by mali byť dobre klenuté, brucho pekne vtiahnuté, ramená na hrudníku by mali byť primerane sklonené tak, aby špičky lopatiek smerovali nahor a dozadu, predlaktia rovné a suché a prsty pri pohľade zboku mierne sklonené. Zadné končatiny sú silné, žalúdok mohutný, primeranej sily. Tlapy majú dobre klenuté a tesne priliehajúce prsty, hrubé a pružné chodidlá a tvrdé, čierne alebo inak tmavé pazúry.
Krycia srsť je tuhá, rovná psia, podsada je mäkká a hustá, chvostová srsť je pomerne dlhá a vyčnievajúca. Srsť môže byť sezamovo sfarbená (plavé až červené psy s čiernymi končekmi) alebo môže byť žíhaná, čierna, červená, čiernopálená alebo biela.
Chovateľské kluby: